Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej sú rôzne situácie a osudy, keď je výchova čisto záležitosťou otcov a opatrovateľov. V návrhu ústavného zákona o penzijnom strope, ktorý je práve v parlamente, sa však o skoršom odchode do penzie pre mužov nehovorí. Návrh spomína len ženy.
Prvým čítaním prešla formulácia, že „vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“. Práve slovné spojenie „každý, kto vychoval dieťa“ vyvolalo veľa otáznikov. Po diskusii medzi Smerom a časťou opozície sa má do ústavného zákona doplniť, že žena, ktorá vychovala jedno dieťa, by mohla ísť do dôchodku najneskôr vo veku 63,5 roka, za dve vychované deti 63-ročná a za tri a viac po dosiahnutí 62,5 roka. Ak by takto znela ústava, muž by do penzie mohol ísť najskôr vo veku 64 rokov, aj v prípade, že by celý život deti vychovával sám.
Sociologička Zuzana Kusá sa domnieva, že zákon by v tomto prípade nemal pojem „výchova“ nijako presnejšie vymedzovať a viazať podmienku skoršieho odchodu do dôchodku na rôzne iné faktory, ako je napríklad dosiahnutie určitého stupňa vzdelania dieťaťa, na rod vychovávajúceho, res. vychovávajúcej, a rovnako by sa výchova nemala spájať len s biologickými rodičmi.
„Asi by sme sa nemali veľmi odlíšiť od skúseností a legislatívnej praxe, ktorá tu bola v minulosti a súvisela s populačnou politikou štátu od 70. rokov minulého storočia, kde výchova dieťaťa bola chápaná ako široký pojem,“ povedala Kusá. Podľa nej sa za výchovu považovala každá sústavná starostlivosť o rast dieťaťa do určitého zákonného veku, pričom sa vôbec nerozlišovalo, či išlo o osvojené dieťa, alebo o dieťa, ktoré sa rodičom narodilo.
„Takisto sa pod pojmom výchova nechápali určité štandardy, ako napríklad, že o výchovu ide len vtedy, keď dieťa dosiahne určitý stupeň vzdelania, ako to navrhujú niektoré opozičné strany,“ vraví Kusá. Takéto ustanovenie by podľa nej bolo diskriminujúce, pretože nie každé dieťa je schopné dosiahnuť povedzme maturitu. Rovnako by v takom prípade boli diskriminovaní rodičia postihnutých detí.
Výchova by sa tiež nemala spájať iba so ženami. Definovať výchovu v zákone je podľa Kusej veľmi ľahké. „Stačí, keď sa kategória vychovávateľa zachová v dostatočnej všeobecnosti,“ povedala.