V monitore sa konštatuje, že najhoršie výsledky boli zaznamenané v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, najlepšie dopadli žiaci z Bratislavy. Žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín podľa monitora dosiahli približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia.
Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre TASR uviedol, že na zníženie vplyvu sociálno-ekonomického prostredia na výsledky žiakov sa v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV) predpokladá zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.
Táto zmena by mala nastať od roku 2020. „Ďalej sa počíta so zavedením novej formy podpory detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia od roku 2020 a podpora inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom vytvorenia materiálno-technických podmienok a zvýšenia počtu odborných zamestnancov v školách,“ priblížilo ministerstvo. Podľa zverejnených výsledkov z monitoru vyplýva, že na Slovensku sú aj priepastné rozdiely v úrovni vzdelávania, pričom výsledky žiakov výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie.
EK: Do školstva musí ísť viac peňazí
Európska komisia vo zverejnenom monitore uvádza, že aj keď sa postavenie učiteľov a školiteľov postupne zlepšuje, stále je nevýhodné, najmä pokiaľ ide o ich platové podmienky. „Hoci sa mzdy učiteľov nedávno zvýšili, ich úroveň konkurencieschopnosti je stále veľmi nízka na západnom Slovensku a najmä v Bratislave,“ uvádza sa v zisteniach o Slovensku. Ministerstvo v tejto súvislosti uviedlo, že vláda sa zaviazala zvýšiť platy učiteľov o desať percent od 1. januára 2019 a o ďalších desať percent od 1. januára 2020. „Okrem toho sú v schválenom návrhu rozpočtu verejnej správy vyčlenené finančné prostriedky na navýšenie platov pre začínajúcich učiteľov od 1. septembra 2019,“ poznamenalo ministerstvo.
V Monitore vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018 sa tiež konštatuje, že napriek neustále hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania na Slovensku hlboko pod priemerom krajín EÚ a OECD. EK uviedla, že nedávno bola navrhnutá nová stratégia vzdelávania a zvýšenie financovania školstva. „NPRVaV predpokladá dodatočné výdavky na jednotlivé opatrenia, ktoré sa majú realizovať v rokoch 20182027, vo výške 15,6 miliardy eur,“ dodalo ministerstvo školstva.
Pod výsledky žiakov sa podpisujú aj rodičia
Riaditelia základných škôl priepastné rozdiely vo vzdelanosti jednoznačne pripisujú sociálnej situácii. „Učitelia sa všade veľmi snažia, ale pokiaľ tam nie je domáca príprava, nastáva u pedagóga pocit frustrácie či nezmyselnosti práce, keď dlhodobo nemá na čom stavať, " hovorí Antónia Mündelová riaditeľka Základnej školy Požiarnická Košice. Slabé domáce zázemie a nedostatočná motivácia dieťaťa zo strany rodičov sa podľa nej podpisuje aj pod nedostatočnú dochádzku. "Ďalším problémom je, keď žiak nerozpráva spisovne po slovensky, pretože je z domu zvyknutý komunikovať napríklad po rómsky. Vzniká tak bariéra, dieťa si nevie si prečítať zadanie, chýba čitateľská gramotnosť,“ vymenúva riaditeľka.
Školy na východe Slovenska sa podľa riaditeľky Základnej školy Palín v okrese Michalovce Evy Tchúrikovej, navyše musia boriť s vysokým odlivom žiakov. „Rodičia ich berú na nejaký čas do zahraničia, kde ale nechodia aj rok do školy, čo je po ich návrate, len veľmi ťažké dobehnúť . Žiak navyše stratí návyk učiť sa,“ približuje riaditeľka. Najvyšší pohyb je podľa nej práve v Košickom a Prešovskom kraji. „Ak sa majú deti zlepšiť v predmetoch, musí k tomu pristupovať aj rodič zodpovedne. Je to spoločná práca, škola vzdeláva, rodič vychováva, ale pomáha vzdelávať. Bez vzájomnej pomoci to ide veľmi ťažko,“ zdôraznila Tchúriková.
Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018 je siedmym vydaním tejto výročnej správy, ktorú zostavuje EK. Zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály údajov. Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.