Strop odložili na november

Napriek očakávaniam sa včera v parlamente o strope penzijného veku vôbec nehlasovalo. Poslanec Smeru, podpredseda sociálneho výboru a spoluautor už prerokovaného návrhu ústavného zákona Ján Podmanický požiadal o jeho stiahnutie a presunutie na novembrovú schôdzu. Či však vtedy bude mať väčšie šance na prijatie, to je stále neisté. Podľa šéfa najsilnejšej vládnej strany Roberta Fica ak zákon neprejde, ide s odborármi do referenda.

24.10.2018 08:00
NRSR schôdza zasadnutie Foto: ,
Rokovacie plénum parlamentu SR počas zasadnutia 35. schôdze NR SR 23. októbra.
debata (9)

Ako zdôvodnil Podmanický, o odloženie požiadal „v záujme hľadania konsenzu na podporu tohto zákona“. Za jeho návrh sa postavila rovná stovka zo 137 prítomných zákonodarcov.

„Ak zákon nemal byť prijatý len kvôli niekoľkým chýbajúcim hlasom, potom bolo lepšie, že ho odložili na november,“ reagoval pre Pravdu na vzniknutú situáciu predák OZ KOVO Emil Machyna. Ako dodal, odborári, ktorí vlani v októbri s témou stropu vyrukovali a dostali ju až na parlamentnú pôdu, ďalej pokračujú v zbieraní podpisov, aby v prípade neschválenia zákona mohli k nej iniciovať referendum. „Stále v tom máme aj podporu predsedu Smeru,“ potvrdil Machyna.

Zákon v ústavnej podobe musí podporiť najmenej 90 poslancov, teda aj časť opozície. Takmer s istotou ich včera mala dodať Sme rodina Borisa Kollára. Hlasovať sa pôvodne malo už predpoludním o 11. h. Tesne predtým však líder opozičných OĽaNO Igor Matovič zvolal tlačovku, aby na nej vysvetlil svoju predstavu o vekovom strope.

Kollár, ktorý sa na tlačovke tiež zúčastnil, pripustil, že sa mu Matovičova „myšlienka zapáčila“. Ohlásil, že ju chce ešte predebatovať so Smerom. Doobeda preto podal procedurálny návrh, aby sa o zákone nehlasovalo. Poslanci súhlasili a hlasovanie presunuli na popoludnie. Aby ho napokon odložili na budúci mesiac.

Matovič pri obhajobe svojho riešenia argumentoval, že návrh poslancov Smeru „bol ušitý horúcou ihlou“ a nezohľadňuje, koľko rokov vlastne človek odpracoval. „Robert Fico chce zabetónovať extrémnu nespravodlivosť,“ tvrdil. Podľa neho by mal byť odchod do penzie možný po odpracovaní 40 rokov. Tak by sa, mieni Matovič, adresne pomohlo ľuďom, ktorí sa „zodrali v práci“. A nie tým, ktorí celý život „zaháľali“ a spamätali sa a začali robiť len 15 rokov pred dovŕšením penzijného veku, aby splnili druhú zákonnú podmienku na získanie penzijnej dávky.

58-ročný človek by sa po odpracovaní 40 rokov mal rozhodnúť

Podľa Matoviča keby sa išlo cestou, akú navrhuje on, tak napríklad 58-ročný človek by sa po odpracovaní 40 rokov mohol rozhodnúť, že odíde do predčasného dôchodku. Ten by síce dostával v nižšej sume, ale zato viac rokov. Alebo by zostal robiť ďalej, za cenu vyššieho dôchodku. „Je to akoby si pizzu rozdelil buď na 20, alebo na 26 častí,“ prirovnal. Doplnil, že toto riešenie by malo oproti tomu, aké navrhuje Smer, aj rádovo menší rozpočtový dopad. Akurát by podľa neho štát musel „predčasným dôchodcom“ hradiť zdravotné poistenie.

Machyna Matovičov zámer pre Pravdu označil za „výkrik do tmy“, ktorý nie je dostatočne rozpracovaný a ktorého cieľom je len znemožniť prijatie zákona pripraveného Smerom a uhrať politické body autorovi. „Mám si azda myslieť, že ak niekto začne pracovať už v pätnástich, odíde na dôchodok ako 55-ročný?“ pýta sa odborový predák.

Sociologička SAV Monika Čambáliková by sa s Matovičovým návrhom v princípe aj dokázala stotožniť, ak by, ako zdôrazňuje, neobsahoval „čertovo kopýtko“. „Nepoznám zatiaľ všetky detaily, no myslím si, že pán poslanec predpokladá, že zodrať sa možno iba fyzickou prácou. Ak som správne zachytila, vysokoškolské roky nehodlá zaradiť medzi odpracované,“ naznačila. Pripomenula novinársku otázku z tlačovky, či by napríklad obkladač, nezničený nočnou či víkendovou prácou, nebol v odpracovaných rokoch nespravodlivo zvýhodnený trebárs voči chirurgovi, ktorý sa na výkon svojej profesie pripravoval rokmi štúdia, ktoré sa mu nezohľadnia, a pritom bežne pracuje aj v noci a cez sviatky.

Dôchodkový vek znižovať v závislosti od náročnosti práce, nie od pohlavia

Podľa Čambálikovej je však aj dosť sporné zabetónovať v ústave maximálny penzijný vek, ale najmä úľavy z neho výhradne pre ženy. „Je to v rozpore so všetkými trendmi a zmenami v sociálnych systémoch. Keď chceme za výchovu detí zvýhodniť iba matku, objektívne tým znižujeme rolu otca v rodine a posilňujeme stereotypy, proti ktorým sa zároveň snažíme bojovať,“ varuje Čambáliková. Skôr by sa podľa nej bolo treba vrátiť ku kategorizácii profesií a skracovať odchodový vek podľa náročnosti a nebezpečnosti práce, nie v závislosti od pohlavia.

Poslanci Smeru vo svojom návrhu zákona, ktorý v septembri v prvom čítaní prešiel ústavnou väčšinou 93 hlasov, zakotvili, že do penzie by sa malo odchádzať najneskôr v 64 rokoch. Minulý týždeň doň vlastným pozmeňovacím návrhom doplnili, že žena, ktorá vychovala jedno dieťa, by mala mať právo ísť na odpočinok maximálne ako 63,5-ročná, ak vychovala dve deti, v 63 rokoch, a s tromi a viac vychovanými deťmi ako 62,5-ročná. Okrem toho návrh obsahuje aj ustanovenia o ochrane trojpilierového dôchodkového systému a inštitútu minimálnej mzdy.

Posunutie návrhu do druhého čítania podporili aj niektorí poslanci koaličného Mostu-Híd, hoci táto strana deklarovala nesúhlas so zavedením stropu.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #odchod do dôchodku #zastropovanie dôchodkového veku