Informáciu priniesol týždenník Plus 7 dní.
Práve 52-ročný Miroslav Kriak v tajnej službe pracoval ako zástupca šéfa sledovacieho úradu. S Petrom Tóthom, ktorý ho na sledovanie novinárov naverboval, sa mal zoznámiť vďaka spoločnej minulosti v SIS.
So samotným Kriakom sa podarilo skontaktovať televízii Markíza. „Mrzí ma, že médiá najskôr vystrelia a potom mieria. V ostatnom období, napriek výzvam Generálnej prokuratúry i Policajného zboru, ponúkla verejnosti najmä tlač veľa nezmyslov. Nateraz nebudem, a ani nemôžem, k veci uviesť viac. Prosím, pochopte to. Nechajme orgány činné v trestnom konaní pracovať," vyhlásil Kriak.
Dostal výpoveď
„Ide o naozaj závažné informácie, ktoré sme okamžite začali preverovať. V tejto súvislosti sme už v komunikácii aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, vrátane Generálnej prokuratúry SR,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa FS Ivana Skokanová a uviedla, že s Kriakom FS rozviazala pracovný pomer. Kedy k tomu došlo, nešpecifikovala. Podľa informácií médií sa tak ale malo stať práve dnes.
Zároveň Skokanová dodala, že finančná správ začala interné šetrenie celého prípadu. „Podnikáme ďalšie kroky, ktoré v tejto chvíli nemôžeme konkretizovať,“ dodala.
Foto: Ginn press/facebook
Skokanová takisto odmieta spájanie úradu s podozreniami, pričom nevyvrátila a ani nepotvrdila, že Kriak na FS pracuje resp. pracoval a novinárov pre Kočnera sledoval. „V žiadnom prípade nechceme, aby sa meno takej štátnej inštitúcie, ako je finančná správa, spájalo s uvedenými medializovaným informáciami a už vôbec nie s praktikami, ktoré sú spájané s trestnou činnosťou,“ uviedla.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoruje vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy, odmietol informácie o údajnom sledovaní novinárov komentovať. „Vo veci úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa koná, preto v súčasnosti nebudeme poskytovať žiadne informácie ani komentovať informácie z neoverených zdrojov, aby sme nezmarili alebo nesťažili vyšetrovanie,“ uviedla v stanovisko hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová, ktorá zdôraznila, že publikovanie dohadov iba pomáha ďalším osobám, aby sa vyhli vyvodeniu vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti.
Ostrá reakcia prokuratúry
Reakcia prokuratúry voči médiám bola však ostrejšia ako bežne. „V tejto súvislosti sprístupňovanie a zverejňovanie obdobných informácií považujeme za snahu pomáhať takýmto páchateľom trestnej činnosti. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní preto boli prijaté opatrenia, aby k obdobnému protiprávnemu konaniu už nedochádzalo a zároveň, aby každá osoba, ktorá neoprávnene sprístupní alebo zverejní informácie z vyšetrovania, bez ohľadu na to, či sú pravdivé alebo, naopak, zavádzajúce, niesla za takéto svoje konanie následky,“ podčiarkla Tökölyová. Aké následky čakajú toho, kto takéto správy pustí na verejnosť, už nespresnila.
Podľa advokáta Ladislava Kuruca ide o skutkovú podstatu marenia spravodlivosti. Za tú Trestný zákon ukladá trest jeden až šesť rokov. Ak čin spácha osoba v súvislosti so svojou funkciou či zamestnaním, hrozí jej troj- až osemročný trest. „No je to zložité dokázať. Ale znamená to, že ak by skutočne boli informácie uverejnené v takom závažnom zmysle, že by naozaj dokázali zmariť vyšetrovanie alebo trestné konanie ako také, tak v takomto prípade by bolo možné vzniesť obvinenie a postihnúť takéhoto páchateľa,“ vysvetlil advokát.
Kuruc doplnil, že novinári sú v špecifickej situácii, sú chránení a nik ich nemôže prinútiť prezradiť svoje zdroje. „Potom je už len otázka etickej roviny, či uverejnia informácie alebo nie, v akom rozsahu a podobne. No predovšetkým by sa malo zabezpečiť, aby sa informácie z vyšetrovacieho spisu nedostávali von,“ poznamenal Kuruc. Špekulovať o tom, prečo prokuratúra tentoraz zverejnila pomerne ostré vyjadrenie, veľmi nechcel. „Zrejme má (prokuratúra) na to dôvod,“ naznačil.
Exnovinár a bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth mal vypovedať na polícii, že si ho Kočner najal na sledovanie minimálne piatich novinárov, vrátane Kuciaka. Mal za to dostávať tisíce eur mesačne. Tóth toto tvrdenie ale popiera.
Tóth hovorí o jazyku 50. rokov
Okrem Kuciaka mali byť medzi sledovanými aj šéf investigatívneho oddelenia portálu Aktuality.sk Marek Vagovič, redaktor denníka SME Adam Valček, šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb a redaktorka Denníka N Monika Tódová. Tóth mal uviesť, že sledovaných bolo viac, no ďalšie mená nepovedal. Zo sledovania mal vyhotovovať fotografie, videá a analýzy. Tento materiál mal Kočnerovi slúžiť na diskreditačnú kampaň.
„Denník N používa jazyk 50. rokov a klame. Neviem, čo je vo vyšetrovacom spise, ale výpoveď s mojím menom a mojím podpisom v ňom určite nie je,“ reagoval na zverejnené informácie Tóth pre denník Pravda.
VIAC ČÍTAJTE V ČLÁNKU Tóth údajne špehoval novinárov pre Kočnera