„Čaká nás veľmi ťažké obdobie, lebo zvoliť 18 kandidátov, ktorí musia naplniť všetky kvalifikačné predpoklady, bude ťažké a tento proces bude veľmi komplikovaný,“ zhodnotil expremiér a predseda Smeru Robert Fico.
Voľba kandidátov tak pôjde po starom a v časovej tiesni. „Sú dve možnosti, že voľba prebehne v decembri a prípadne na prelome januára a februára. Nemôžeme zabudnúť na to, aby boli kvalitní a bola s nimi spokojnosť aj vo verejnosti,“ povedal predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer).
Prvý krokom je vyhlásenie výzvy na predkladanie návrhov kandidátov. To je v kompetencii predsedu Národnej rady. Najskorší možný termín je 15. november. Minimálna lehota na predloženie návrhov od výzvy je 10 dní, a tá sa zrejme teraz využije.
Bude to náročné a nie som si istý, či sa nám podarí zvoliť všetkých.predseda Mostu-Híd Béla Bugár
„Podľa mňa je desať dní pri takej významnej voľbe málo. Ale ak chceme, aby prebehla už v decembri, tak viac to byť ani nemôže,“ myslí si Madej. Po prijatí návrhov musí Národná rada na svojom webe na 15 dní zverejniť materiály o kandidátoch – prihlášku, životopis, potvrdenia z justičnej skúšky či praxe.
V nočnej voľbe prešla tento týždeň v parlamente novela zákona o Ústavnom súde, ktorá mení rokovací poriadok Národnej rady. Podľa nej bude vypočutie záujemcov na parlamentnom ústavnoprávnom výbore verejné, zúčastní sa na ňom prezident aj verejnosť. Kancelária Národnej rady na to zabezpečí televízny prenos.
Vypočutie sa však musí uskutočniť najneskôr v polovici decembra. „Ak má voľba prebehnúť podľa nového právneho predpisu a chceli by sme ju stihnúť ešte v decembri a jej prípadné opakovanie pre nezvolenie všetkých kandidátov v januári, stíhame to len tak-tak,“ odhaduje Madej.
Predseda koaličného Mostu-Híd Béla Bugár očakáva, že voľba bude ťažká. „Viete, že pri takomto istom systéme sme ani v Dzurindovej, ani v Radičovej vláde nevedeli ústavných sudcov dovoliť. To sa podarilo až druhej Ficovej vláde, lebo mali 83 poslancov. Bude to náročné a nie som si istý, či sa nám podarí zvoliť všetkých,“ domnieva sa Bugár. Potvrdil tiež, že už začali s hľadaním vhodných kandidátov. „Máme nejaké mená, ale zatiaľ ich nebudem hovoriť,“ dodal.
Všetko sa môže zaseknúť na tom, že koalícia sa nedokáže dohodnúť na nominantoch. Ak aj nájde kompromis, rizikom je potom tajná voľba, v ktorej poslanci môžu hlasovať inak, ako sľúbili. „Otázne je, či nájdete takých, ktorí dostanú podporu aj z opozície, aj z koalície,“ zdôraznil Bugár.
„Bolo by ideálne, keby sa podarilo zvoliť kandidátov tak, aby mohol prezident obsadiť Ústavný súd v plnom rozsahu. Ak sa nepodarí zvoliť všetkých 18 kandidátov a vzniknú problémy pri hlasovaní v Národnej rade, tak ostane na prezidentovi, aby vybral tých najlepších, a následne vypísať druhé kolo. Nechcem predbiehať a vytvárať dojem, že vzniknú problémy, ale očakávame, že pán prezident sa zodpovedne zachová a vyberie polovicu z toho, čo mu Národná rada ponúkne,“ mieni prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. Nevylúčil, že ako strana vyberú nejakého kandidáta, ale preferujú, aby ich navrhla odborná právnická obec.
Jedným z kandidátov by mohol byť ústavný právnik a poslanec Peter Kresák (Most-Híd). „Uvidíme. Už som to kedysi naznačil, ale v tejto situácii ešte stále nie som si istý, lebo tie tance okolo toho ma veľmi netešia. Takže ešte neviem,“ reagoval na svoju prípadnú kandidatúru Kresák.
Nominantov môžu navrhnúť poslanci parlamentu, generálny prokurátor, predsedkyne Ústavného a Najvyššieho súdu, notárska či advokátska komora, sudcovské organizácie, alebo aj právnické fakulty.
Denník Pravda oslovil viaceré z týchto inštitúcií, či už majú vybraté vhodné mená. Generálna prokuratúra považuje túto tému za predčasnú. Rovnako to vníma aj predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. „K návrhu konkrétneho kandidáta sa predsedníčka vyjadrí, keď bude téma aktuálna. Svoje návrhové právo však rozhodne využije,“ avizovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.
„Nakoľko zatiaľ nebola predsedom Národnej rady vypísaná výzva na predloženie návrhu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, prezídium notárskej komory sa touto témou nezaoberalo,“ reagovala vedúca sekretariátu Notárskej komory Daniela Ďurajová. Podobne sa vyjadrila aj Slovenská advokátska komora.
V skupine 38 právnikov, ktorí ešte v máji pripravili vlastnú víziu zmien voľby ústavných sudcov, bola aj sudkyňa Najvyššieho súdu Elena Berthotyová, ktorá je členkou sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu. „Nevylučujem, že niektorí členovia iniciatívy budú kandidovať,“ konštatovala. Kto by to mohol byť, však nespresnila.
Prezident Andrej Kiska v stredu vyhlásil, že od Národnej rady očakáva kvalitných odborných kandidátov. V najbližších týždňoch plánuje zorganizovať stretnutia s právnickou a so súdnou obcou, aby ich pri navrhovaní vhodných mien povzbudil. „Ako prezident som pri výbere pripravený dôsledne využívať ústavné právomoci,“ naznačil Kiska, ktorý vo funkcii skončí až v polovici júna, takže by mal stihnúť vymenovať ústavných sudcov.
Otázne je však, ako sa prezident ku kandidátom zvoleným parlamentom zachová. Len vlani v decembri skončil konflikt s Národnou radou, keď 3,5 roka odmietal vymenovať troch ústavných sudcov a blokoval fungovanie Ústavného súdu.
Ak sa podobná situácia zopakuje, riešením môže byť predĺženie výkonu funkcie odchádzajúcich ústavných sudcov. Dĺžku ich pôsobenia ustanovuje presne na 12 rokov Ústava SR, ktorú by v takomto prípade museli poslanci zmeniť 90 hlasmi, čo by bez opozície nebolo možné.
„Potrebovali by sme novelu ústavy. Obávam sa, že v legislatívnom procese už na to nie sú lehoty. Zatiaľ som si ani nevšimol v parlamente vôľu na niečo také, ani sa o tom nediskutuje,“ upozornil Madej, podľa ktorého je teraz dôležitejšie plne sa sústrediť na hľadanie a voľbu vhodných kandidátov.
Funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov sa končí presne 16. februára 2019. Úlohou poslancov bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich, a tých vymenuje do funkcie na 12 rokov.