„Opozícia išla štýlom, buď všetko, alebo nič,“ hovorí minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorý tvrdí, že opozičným poslancom išlo viac o politikárčenie ako o skutočnú zmenu. Pripomenul tiež, že silná kampaň proti návrhom, ktoré pripravil, môže mať za následok nedostatok kvalitných kandidátov. Ústavný súd čaká zásadná obmena, vo februári končí vo funkcii až deväť z 13 ústavných sudcov.
Ako vnímate celú situáciu zhruba po týždni od neschválenia novely ústavy?
Negatívne. Stav, ktorý aktuálne máme v právnom poriadku, nie je dobrý. Snažil som sa zo všetkých síl, aby sme ho zmenili. Práve preto sme pripravili taký návrh, ktorý mohol prejsť v Národnej rade, mohol mať podporu tak vládnej koalície, ako aj opozície. Neboli v ňom prvky, s ktorými by nesúhlasila jedna či druhá strana.
Opozícia priznala politikárčenie, keď chcela presadiť niektoré zo svojich štyroch zámerov. Nedal sa urobiť ústupok a časť z nich prijať?
Opozícia išla štýlom, buď všetko, alebo nič. Ešte počas vystúpení v druhom čítaní sa vyjadrovali, že vládny návrh zákona nepodporia. Avizovali, že nie je iná možnosť, iba tá, že ministerstvo a vládna väčšina pristúpia na ich požiadavky. Toto hovorili neustále ešte aj počas prerokovania návrhu v pléne Národnej rady.
Po schválení pozmeňovacieho návrhu Róberta Madeja (Smer) sa už nedalo vrátiť k tomu vášmu. Nepovažujete za omyl, že ho Madej predložil?
Problém je v tom, že opozícia politikárčila, to som sa dozvedel z vyjadrení pána poslanca SaS Baránika v Pravde aj od iných poslancov za SaS neskôr. Pani poslankyňa Blahová mi doniesla súpisku toho, ako budú pri tom-ktorom bode hlasovať. Z nej vyplynulo, že pri ústave by boli hlasovali za, ale politikárčili, lebo to nikomu nepovedali. A nepovedali to ani v druhom čítaní. Každý rátal s tým, že vládny návrh zákona nepodporia. Preto bolo v tom danom čase jasné, že šancu na úspech môže mať nejaký pozmeňovací návrh. Za pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja sa dopredu vyjadrili poslanci za Sme rodina, že ho podporia.
Kandidáti na ústavných sudcov sa budú teda voliť podľa starého spôsobu. Parlament však schválil novelu zákona o Ústavnom súde. Aké zmeny z nej vyplývajú?
Novým zákonom došlo k zmenám v rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý tento proces upravuje. Pri verejnej schôdzi, na ktorej sú vypočúvaní kandidáti na sudcu Ústavného súdu, sa zavádza povinnosť pre predsedu parlamentného ústavnoprávneho výboru, aby na túto schôdzu pozval prezidenta. Ten sa môže dať aj zastúpiť vedúcim pracovníkom Kancelárie prezidenta. Súčasne sa upravuje, že prezidentovi, resp. jeho zástupcovi sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. Doterajšia právna úprava vo vzťahu k osobnej prezentácii kandidáta predpokladala najmä uvedenie dôvodov, pre ktoré sa o funkciu sudcu uchádza, uvedenie pracovných skúseností a najvýznamnejších pracovných výsledkov. Novou právnou úpravou sa rozširuje osobná prezentácia kandidáta o jeho publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách. Zo schôdze ústavnoprávneho výboru, kde sa prerokovávajú návrhy na voľbu kandidátov a kde sa aj vypočúvajú, bude Kancelária Národnej rady uskutočňovať verejne dostupný audiovizuálny prenos, ktorý bude zabezpečovať.
Existuje možnosť, že sa na nastávajúcej voľbe niečo zmení?
Vzhľadom na časový aspekt je to ťažko predstaviteľné. Novela by musela ísť v skrátenom legislatívnom konaní, čo je vylúčené. Meniť pravidlá hry, keď skončí mandát deviatim sudcom Ústavného súdu, bude už neakceptovateľné.
Deväť sudcov končí vo februári. Kedy sa dozvieme mená kandidátov? Navrhnete nejakých aj vy sám?
Smerodajné bolo pre mňa nateraz to, aby som presadil zmenu spôsobu voľby, čo sa bohužiaľ kvôli nešťastným opozičným taktikám nepodarilo. A musím povedať, že proti vládnemu návrhu zákona sa vzniesla kampaň, či už z kancelárie prezidenta, alebo od takzvaných odborníkov. Toto sa môže odraziť aj na záujme. Kto bude chcieť vôbec kandidovať? Celá negatívna kampaň má vplyv na vôľu ľudí uchádzať sa o post ústavného sudcu. Napriek tomu, že ich na to teraz pán prezident vyzval, dopad bude negatívny. Budem sa snažiť hľadať dobrých kandidátov, ale závisieť to bude od jednotlivcov, či kandidatúru prijmú alebo nie.
Čo potom, ak sa bude voľba kandidátov naťahovať?
To je ťažká otázka. Voľby majú v rukách poslanci a Národná rada, táto otázka musí byť smerovaná k nim.
Prezident Andrej Kiska do vlaňajšieho decembra asi 3,5 roka blokoval plné obsadenie Ústavného súdu, pretože nebol spokojný s kvalitou zvolených kandidátov. Ako chcete zabezpečiť, aby sa takáto situácia neopakovala?
Jednak Benátska komisia dala usmernenie v tejto veci, každý to bude musieť akceptovať. Druhá vec je, že musíme zabezpečiť kvalitných kandidátov a poukázať v procese voľby na tých slabších do tej miery, aby neboli zvolení.
V prípade opätovných ťahaníc okolo vymenovania kandidátov, môže byť riešením dočasne predĺžený mandát súčasným ústavným sudcom?
Bolo by to veľmi neštandardné, ale to má v rukách Národná rada.