Po daždi zaplavilo Martin slnko

, 30.10.2018 20:00

„Na obed už bude svietiť slnko, tak to predpovedali na internete,“ hovorí s pevnou vierou pani z Rakše, rodiska členov dvoch Slovenských národných rád Michala Miloslava Hodžu a Jána Ursínyho. Keď sme sa s obavami pozreli na olovenosivú oblohu, mávla iba rukou: „Uvidíte, dobre bude!“

Utorok by mala normálny pracovný deň, preto si zobrala dovolenku. Do Martina musela ísť, veď kedy tu zažijú zase takú veľkú parádu? O sto rokov? Keď sa bude oslavovať 200. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa? Od malička ju doma viedli k tomu, aby sa zaujímala o históriu. „Veď moja stará mama recitovala pred sto rokmi na onom pamätnom podujatí v Tatrabanke. V odbornej literatúre sa píše iba o nejakej neznámej dievčine, ktorá účastníkov deklaračného zhromaždenia oslovila básňou slovenského autora, ale bola to ona, Anna Trimajová z Valentovej.“

Dožila sa požehnaného veku a často spomínala na staré časy. Aj na to, ako jej podal ruku Tomáš G. Masaryk. Aj na iné osobnosti si spomínala. A traduje sa to v celej rodine. Neprišla jediná, ktorá s nadšením pricestovala do Martina. Veď námestie bolo plné, bol problém presunúť sa z jedného jeho konca na druhý.

Akurát s tým počasím to najprv nevychádzalo. Práve tesne pred poludním sa spustil riadny lejak. Kvôli tomu aj začiatok odkladali, ale čím vyššia politická „šarža“ vychádzala z budovy Slovenského komorného divadla na miesto osláv na námestí, tým prudšie pršalo. Samozrejme, vyvrcholilo, keď išli obaja prezidenti, český a slovenský, Miloš Zeman a Andrej Kiska. Ale ľudia sa nerozutekali, polomokrí pozorne sledovali, čo sa bude diať. Onedlho sa oblaky roztvorili a sídlo Turca zalialo s konečnou platnosťou jesenné slnko. Program aj celé zhromaždenie prebehli veľmi dôstojne.

Každý si musel všimnúť, že medzi tisíckami ľudí je veľmi veľa mladých, všetkých vekových kategórií. Netreba sa čudovať. Martinčania a obyvatelia z okolitých obci berú na takéto akcie i malé deti. Trocha ich vyplašil slávnostný nálet stíhačiek, ale inak sa trpezlivo držali.

Prítomní najväčším aplauzom privítali prezidenta Zemana a ten tradične vyšperkoval svoj príhovor, a tak ho niekoľkokrát prerušil spontánny potlesk. Pošteklil aj slovenských hostiteľov, keď ich pochválil, že konečne prijali štátny sviatok na 30. októbra. Hoci, ako konštatoval, vo svete býva neobvyklé, že štátny sviatok sa prijíma len jednorazovo. Zdôraznil však, že keď ho Slováci a Slovenky opäť pozvú o sto rokov do Martina, ochotne príde. Aj keď bude už o niečo starší, ale dúfa, že aj múdrejší.

S prejavmi vystúpili i ostatní najvyšší ústavní činitelia z oboch krajín. Reči striedali hudobné vložky. A tak si návštevníci mohli vypočuť aj obľúbené skladby, hymnické piesne či áriu o mesiaci na nebi vysokom z Dvořákovej Rusalky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Martin #Deklarácia slovenského národa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku