„Tradícia na vojenskom cintoríne siaha do čias prvej Československej republiky. Republiky, ktorá ako jeden z mnohých štátov, vznikla pred 100 rokmi na troskách monarchií po prvej svetovej vojne,“ uviedla v príhovore predsedníčka spolku a zároveň námestníčka primátora Iveta Plšeková, ktorá v tohtoročných komunálnych voľbách kandiduje na primátorku Bratislavy.
Pripomenula, že prvá svetová vojna, resp. veľká vojna, priniesla skazu, milióny mŕtvych, a tiež fyzicky a psychicky zranených, ale tiež zmeny v sociálnom systéme, priemysle, zdravotníctve. „Veľká vojna zmenila svet neuveriteľným spôsobom. Atentát na jedného človeka priniesol pád štyroch monarchií, pád tradičného spôsobu života, priniesol vznik štátov, z ktorých niektoré sa delia dodnes,“ poznamenala Plšeková.
Podľa podpredsedu Petržalského okrášľovacieho spolku Ernesta Husku si 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny pripomenieme 11. novembra. „Na tomto mieste sa stretávame, lebo je to zvyk prvorepublikový, kedy kopčianska posádka sa vždy 1. 11. stretávala na tomto cintoríne. Vojaci vystrelili čestnú salvu,“ priblížil Huska. Zdôraznil, že na vojenskom cintoríne ležia vojaci viacerých strán, ktorí bojovali proti sebe a až po smrti sa stali rovnými.
Pietna spomienka sa na vojenskom cintoríne konala už trinástykrát. Organizátori ňou nadviazali na tradíciu, ktorá existovala v období rokov 1921 až 1938, avšak neskôr bola prerušená druhou svetovou vojnou, obdobím nacizmu a ďalšími rokmi totality a následného nezáujmu. Priestor patril aj do oblasti železnej opony. Na cintoríne je pochovaných 331 vojakov deviatich národov a národností. Ide o 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 43 Rumunov, 51 zástupcov juhoslovanských národov a národností, 16 Rakúšanov, jeden Gruzínec, 15 Rusov, 11 Talianov, traja Nemci i neznámy vojak. Ide aj o vojnových zajatcov, ktorí v rokoch 1917 až 1918 zomreli na zranenia či choroby v Bratislave.