Sú plastové obaly rizikom pre zdravie?

, 03.11.2018 18:00
ryby, plasty, baktérie, more, odpad
Obrovské množstvo plastového odpadu sa hromadí aj v moriach a oceánoch. Autor:

Plastový odpad ničí zemskú flóru a faunu. V posledných rokoch sa však častejšie debatuje o vplyve plastových výrobkov na zdravie človeka. Najnovší výskum po prvý raz preukázal častice takzvaných mikroplastov v stolici ľudí, ktorí plánovane konzumovali jedlá a nápoje s predpokladaným stopovým výskytom plastov, navyše zabalené v plastových obaloch a fľašiach. Objav patrí vedcom v susednom Rakúsku.

„Slovenskí vedci zatiaľ nezrealizovali žiadnu reprezentatívnu štúdiu, ktorá by exaktne potvrdila zdravotné riziká, ktoré pre človeka plynú z používania obalov z plastu. Napriek tomu sa uvádza ich negatívny vplyv na črevnú mikroflóru, oslabenie imunitného systému a vyššia prevalencia bakteriálnych infekcií,“ upozornila Alžbeta Béderová, odborníčka na výživu z Regionálneho ústavu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Slovensko v marci tohto roku iniciovalo na pôde Európskej únie otvorenú diskusiu k rôznym príspevkom zverejňovaným na internete, ktoré poukazujú na prítomnosť mikroplastov v balených vodách, balených potravinách, ale aj vo vode z verejných vodovodov a v životnom prostredí vôbec. „Túto slovenskú iniciatívu podporili všetky členské štáty EÚ, lenže konkrétne sa vyjadrili iba tri,“ povedala Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.

Ako dodala, ide o pomerne novú tému, zistené výsledky preto najprv treba detailnejšie analyzovať. „Európska komisia už na tom pracuje. Po zverejnení akejkoľvek informácie nájdu ju aj slovenskí spotrebitelia na našej internetovej stránke,“ dodala Račková, ktorá pripomenula, že úrad nesleduje výskyt mikroplastov v pitnej vode. Podľa nej je príjem mikroplastov pitnou vodou nepravdepodobný a neexistujú ani dôkazy o ich zdravotnom riziku pre človeka.

Krok k vytvoreniu celoeurópskej stratégie boja proti odpadu z plastov urobil Európsky parlament. Minulý mesiac sprísnil smernicu, namierenú najmä proti plastovým výrobkom na jedno použitie. Na zoznam plastových predmetov, ktorých predaj by mal byť po roku 2021 zakázaný, k rôznym jednorazovým tanierom, príborom, slamkám do nápojov a vatovým tyčinkám pribudli aj ultraľahké plastové tašky, polystyrénové nádoby na jedlo a nápoje či výrobky z rozložiteľných „oxo plastov“. Europoslanci pritvrdili aj požiadavky na zníženie spotreby plastov v iných produktoch vrátane cigaretových filtrov. Smernica stanovila tvrdé podmienky v oblasti zberu a recyklácie plastových fliaš, do roku 2025 by mala dosiahnuť až 90-percentnú mieru.

„Ak budeme naozaj musieť vylúčiť z predaja mikroténové vrecká či plastové nádoby, do ktorých sa balí nielen pečivo, ale aj ovocie, zelenina, salámy, šaláty či mrazený tovar, spôsobí to obchodníkom aj spotrebiteľom hlboké vrásky na čele. Podať pomocnú ruku by mohli výrobcovia, no alternatívne papierové či iné obaly by boli nepochybne drahším a výrobne náročnejším riešením,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Podľa Katriaka bude ešte tvrdším orieškom dostáť nárokom únie na recykláciu PET fliaš. V samotnom ich používaní na balenie nápojov však problém nevidí. „Pokiaľ viem, vlaňajšia analýza slovenských odborníkov preukázala, že ak sa obsah vypije v termíne vyznačenom na obale, a ak sa s fľašami aj správne narába, teda napríklad nie sú skladované na priamom slnku, zdravie spotrebiteľa ohrozené nie je,“ pripomína Katriak.

Mikroplasty našli vedci viedenskej Lekárskej univerzity a rakúskej agentúry pre ochranu životného prostredia vo vzorkách stolice ôsmich ľudí vo veku od 33 do 65 rokov z krajín Európy, Ruska a Japonska. Účastníci štúdie odovzdávali vzorky po celý týždeň a zároveň si viedli podrobné záznamy o tom, čo zjedli a vypili. Konzumovali potraviny a nápoje zabalené v plastových obaloch a fľašiach. Väčšina z nich jedla aj ryby alebo morské plody, ktoré, ako sa už aj podľa Béderovej vedecky potvrdilo, sú veľkým zdrojom nano- a mikročastíc z plastov. Nikto neprijímal výlučne vegetariánsku stravu.

V biologickom materiáli testovaných vedci zistili deväť rôznych druhov plastov, niektoré častice boli dlhé až päť milimetrov. Priemerne bolo v desiatich gramoch stolice obsiahnutých 20 častíc mikroplastu. Tie sa do životného prostredia, najmä do vody, dostávajú napríklad z opotrebovaných pneumatík, rozdrvenej stavebnej sutiny či kozmetických výrobkov. Čističky odpadových vôd ich nevedia zadržať. Doteraz sa našli vo vode, telách zvierat či jedle, v ľudských exkrementoch ich prvýkrát zistili až teraz. Výsledky rôznych štúdií však zatiaľ nepreukázali škodlivosť týchto častíc pre ľudské zdravie.

Rakúsky výskum má aj nedostatky. Jeho autori pripúšťajú, že bol robený len v malom meradle a nie je reprezentatívny. Treba podľa nich vykonať ďalšie štúdie. Biológ Martin Wagner z Nórskej univerzity vedy a technológie zdôrazňuje, že Rakúšania neurobili nevyhnutné laboratórne opatrenia proti kontaminácii, takže mikroplasty sa do vzoriek mohli dostať zvonku. „A aj keď boli častice skutočne obsiahnuté v stolici, neznamená to, že sa dostali aj do organizmu. Na rozdiel od iných látok, ktoré ľudia prijmú s potravou, sú príliš veľké na to, aby ich bunky dokázali vstrebať, a preto len prejdú tráviacim traktom," upokojuje Weber.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#plasty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
36,99
Elite levanduľa a  biele ruže s gypsomilkou

Elite levanduľa a biele ruže s gypsomilkou

73,99
Elite červené ruže Grand

Elite červené ruže Grand

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk