„Minister životného prostredia László Sólymos už na viacerých fórach oznámil, že plánuje zaviesť zálohovanie PET fliaš a plechoviek,“ povedal hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. „Envirorezort analyzoval možnosti a dosahy zavedenia zálohovania v iných krajinách a možné náklady na systém. Na základe týchto poznatkov už odštartoval diskusie na tému, ako celý systém nastaviť,“ dodal hovorca. Podľa neho nie je možné efektívne a fungujúce zálohovanie zaviesť bez aktívnej účasti všetkých subjektov na trhu. „Diskusie sa len začali, no konkrétne výstupy ešte nie sú k dispozícii. Teda aj publikovať konkrétne detaily či predstavy by pre túto chvíľu bolo predčasné,“ povedal.
Zmyslom zbierania PET fliaš je zabezpečiť, aby ako odpad čo najmenej znečisťovali životné prostredie, teda aby ich bolo možné šetrne zlikvidovať alebo recyklovať.
Ochranári súhlasia
„Podľa mňa je to veľmi dobrá myšlienka. Celý rad európskych krajín ju už úspešne realizuje a nie sú to len tzv. staré členské štáty EÚ,“ vraví Mikuláš Huba, zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu a vedecký pracovník SAV. „Napokon aj celá politika EÚ v boji proti plastom k tomu smeruje. A ešte lepšia myšlienka by bola, presunúť aspoň časť nápojov naspäť do skla,“ myslí si Huba. Ako však ľudí prinútime, aby plastové fľaše obchodu vracali? „Tak, ako ich ,nútime' vracať zálohované fľaše od piva či sirupov, ktoré voľne pohodené – na rozdiel od PET fliaš – na Slovensku prakticky nenájdete. Netreba ich nútiť, keď ich budeme ekonomicky motivovať. Reťazce sa, po počiatočných problémoch, prispôsobia rovnako, ako sa prispôsobili v krajinách, kde to funguje,“ vraví Huba.
Podľa analýzy Parlamentného inštitútu druhy nápojov umožňujú rôzny počet opätovných použití PET fliaš. „Zdravotné následky nedokážem dosť kvalifikovane posúdiť, ale predpokladám, že v krajinách, kde opätovné využívanie PET fliaš zaviedli, to robia so súhlasom hygienikov, zdravotníkov a ďalších odborných zložiek. Ale ešte raz: najradšej by som videl čo najviac nápojov v sklenených fľašiach,“ povedal Huba.
Environmentálny inžinier Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) si tiež myslí, že presvedčiť ľudí, aby vracali obchodu plastové fľaše, je len otázkou správnej motivácie či tlaku prostredníctvom zákona alebo vyhlášky s primeraným postihom za neplnenie pre reťazce, resp. predajcov. „Je to tiež otázka primeraného času na zavedenie zálohovania. Vzhľadom na to, že takéto systémy v Európe máme, je čím sa motivovať a poučiť. Nepredpokladám, že by čas implementácie mal byť dlhší ako pol roka, maximálne rok,“ hovorí Lešinský. Zálohovanie by teda podľa neho bolo možné spustiť od 1. 7. 2019 alebo od 1. 1. 2020. „To vidím ako úplne reálny termín,“ vraví.
„Užitočné by bolo zistiť, aká je prax so zálohovaním, dostupnosť vratných automatov, postoj reťazcov, SOPK. Takisto cost-benefit analýza by pred zavedením systému bola vhodná, aby sme sa poučili z chýb druhých a v diskusii sa na systém pripravili. V princípe tu však nie je o čom špekulovať, len systém zálohovania uzákoniť a implementovať do praxe, ide o tú správnu politickú vôľu. Je to najúčinnejší, v Slovenskej republike zrejme jediný funkčný spôsob ochrany pred šírením odpadkov, konkrétne z obalov nápojov, teda litteringu v životnom prostredí, na ktorý dnes doplácame my všetci, ako aj prírodné ekosystémy,“ myslí si Lešinský.
Podľa neho sa PET fľaše pri niektorých nápojoch dajú opakovane používať. „Napríklad na minerálky, sladené nápoje a podobne, ale, samozrejme, tieto fľaše musia byť na takýto účel vyrobené. Sú hrubšie ako dnešné jednorazové obaly,“ vraví Lešinský. Nevie však o tom, že by sa dnes na Slovensku opakovateľne plnené PET obaly používali. „Mali sme ich tu bežne v minulosti, a sú aj v iných krajinách EÚ, napríklad v Rakúsku, Nemecku a podobne. Isteže, sklenená fľaša vydrží viac cyklov plnenia ako plastová, ak sa nerozbije,“ dodáva.
Čo na to reťazce?
Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak vraví, že nevie, či je zálohovanie PET fliaš reálne, začiatkom novembra majú však o tomto probléme rokovať s ministrom Sólymosom.
„Máme informácie o tom, že je to nevyhnutné a že ide o rozhodnutie Európskej komisie, najmä pokiaľ ide o množstvo obalov, ktoré je treba legislatívne a technicky ošetriť. Zostáva nám len veriť, že sa zálohovanie PET fliaš nepodarí presadiť a vyvinieme pre to veľké úsilie,“ vraví Katriak. Vysvetľuje, prečo sa zálohovaniu obchodníci bránia: „Približne pred 25 rokmi bola otvorená otázka o tom, ako narábať s PET obalmi. Vtedy prichádzali do úvahy dva varianty riešenia: zálohovanie alebo separovaný zber. Hneď ako táto otázka vznikla, obchodníci vedeli, že zálohovanie PET fliaš je veľmi náročný proces, ktorý by si zo strany obchodníkov vyžadoval celý rad opatrení. Vo väčších predajniach by bol potrebný automat, zvýšenie počtu zamestnancov v predajni, vznikli by hygienické problémy a jednoduchý by nebol ani vzťah k odbercovi zálohovaných PET obalov. Separovaný zber považujeme za veľmi dobrý prostriedok riešenia tejto problematiky a v prípade, že by bolo treba zvýšiť percento, myslím si, že by sa v rámci separovania našiel účinný prostriedok.“
Katriak pripúšťa, že za istých podmienok by zálohovanie PET obalov mohlo fungovať, ak by sa v rámci obce a mesta vytvorili zberné miesta v potrebnom počte, kde by ľudia mohli zálohované PET obaly odovzdať. Proces zúčtovania by sa mohol riešiť clearingovým centrom.
Nie všetci obchodníci sa k myšlienke zálohovania stavajú apriori odmietavo. „Spoločenská zodpovednosť je neodmysliteľnou súčasťou činnosti moderného obchodu. Potravinové reťazce združené v Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) považujú diskusiu na tému zálohovania PET fliaš za dôležitú. Zároveň tiež upozorňujú na potrebu dôkladnej analýzy a rozhovorov so všetkými zainteresovanými stranami. Pre efektívne zavedenie systému takéhoto zálohovania musí byť zabezpečený komplexný a uzavretý reťazec, čo znamená zapojiť nielen obchodníkov, ale aj výrobcov, spracovateľov PET fliaš a v neposlednom rade štát,“ povedala Lenka Puzlíková, mediálna zástupkyňa SAMO.
Aj jeden z obchodníkov Lidl dlhodobo podporuje otvorenie diskusie na túto tému, a preto víta iniciatívu ministra Sólymosa, ktorý prejavil ochotu diskutovať s dotknutými stranami o problematike zálohovanie PET fliaš, uviedol obchod vo svojom stanovisku. Keďže nepoznajú konkrétnu predstavu ministerstva, nedokážu sa k návrhu vyjadriť, očakávajú však férové a transparentné nastavenie systému. „Spoločnosť Lidl má nastavenú stratégiu s konkrétnymi cieľmi. Do roku 2019 nahradíme jednorazové plastové výrobky na jedno použitie, ako sú slamky, jednorazové poháre a šálky, taniere, príbory a kozmetické vatové tyčinky s plastovou paličkou, produktmi z alternatívnych a recyklovateľných materiálov. Dopredávame najtenšie igelitové nákupné tašky a zároveň rozširujeme ponuku ekologickejších alternatív,“ uviedla spoločnosť.
Je to zdravé?
Za akých okolností možno plastové obaly opakovane použiť, aby neboli zdraviu škodlivé? „Od roku 2008 je v platnosti nariadenie Európskej komisie (ES) č. 282/2008 o recyklovaných plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, ktoré definuje podmienky bezpečnej výroby recyklovaných plastov na spätné použitie v potravinárskom priemysle. Prijatie tohto nariadenia bolo prioritou Európskej komisie na elimináciu odpadov z plastov,“ vraví Milada Syčová, vedúca oddelenia Národné referenčné centrum a laboratórium pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
„Nariadenie definuje podmienky uvádzania recyklovaných plastov na trh, pričom základná požiadavka bola, aby recyklačné podniky vyrábali zdravotne bezpečné plasty (napríklad PET) tak, aby nepredstavovali riziko pre spotrebiteľa z dôvodu migrácie možných chemických látok, a aby bol rovnaký systém posudzovania v celej EÚ. Z tohto dôvodu bezpečnosť recyklačných závodov posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Výrobca recyklovaných plastov systémom ,bottle to bottle' predloží presne definované podmienky výroby. EFSA dokumentáciu posúdi a zverejní vo vedeckom stanovisku podmienky výroby, ktoré zabezpečia, že výsledný plast je bezpečný,“ vysvetľuje Syčová.
Podľa nej sa dnes PET fľaše už bežne recyklujú a ide o „veľmi jednoduchý, ekonomicky prijateľný, a hlavne zdravotne bezpečný proces“, počas ktorého sa z použitých PET fliaš vyrobí surovina, ktorá sa môže opäť použiť, či už na výrobu zdravotne bezpečných PET fliaš, alebo textilu, prípadne výrobkov do automobilového priemyslu. Proces dekontaminácie je podľa odborníčky natoľko účinný, že dokáže eliminovať z PET fliaš zvyšky potravín či nápojov, ale aj – čo je podstatné – zvyšky chemikálií, ktoré sa dostali do fliaš pri použití PET fliaš u spotrebiteľa v domácnosti alebo v zbernom koši, napríklad na zarábanie hnojiva na kvety, prenos benzínu, nafty atď.
EFSA eviduje asi 140 žiadostí o povolenie recyklačných závodov a 125 žiadateľom už vydal oficiálne vedecké stanovisko. Pri výrobe PET fliaš z recyklovaného plastu sa môže použiť 5 – 90 percent recyklátu ako prídavok k virgin PET granulkám.
„Proces recyklácie PET fliaš nie je časovo obmedzený, teda nie je definované, koľkokrát sa môže recyklovať jedna PET fľaša – zatiaľ neexistujú vedecké poznatky, ktoré by toto definovali. To znamená, že PET fľaša sa môže recyklovať nekonečne,“ vraví Syčová.
Slováci sú za zálohovanie
Väčšina Slovákov zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek podporuje. V ankete, ktorú na sociálnej sieti uskutočnil Inštitút environmentálnej politiky (IEP), sa za zálohovanie vyslovilo 95 percent ľudí, päť percent bolo proti. Systém zálohovania PET fliaš funguje v desiatich krajinách Európy – a to na Islande, vo Fínsku, v Švédsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku a Srbsku. Výška zálohy sa pohybuje od sedem do 40 centov. Návratnosť zálohovaných plastových fliaš dosahuje v týchto krajinách až 90 percent.