Dávky aj príspevky pre chudobných budú vyššie

Zmeny vyplývajú z novely zákona, ktorú včera schválila vláda. Ako zdôraznil minister práce Ján Richter (Smer), majú naplniť predovšetkým dve základné úlohy: „Zvýšiť sumy pomoci v hmotnej núdzi a vytvoriť podmienky na vyššiu motiváciu pracovať – aby sa ešte viac prehĺbil rozdiel medzi dávkami a hoci len minimálnou mzdou.“

Dávky sa naposledy len mierne zdvihli nahor v roku 2013. Celý systém aj s príspevkami však takmer nezmenený funguje od roku 2009. Richter pripomenul, že novela bola pripravená už vlani, no výhrady k nej malo ministerstvo financií, ktoré s jej obsahom súhlasilo až teraz.

Základná dávka pre jednotlivca by mala ísť hore o 3,10 eura, na 64,70 eura mesačne. O 3,13 eura, teda na celkových 66,20 eura, sa má zvýšiť ochranný príspevok, ktorí k dávke dostávajú napríklad starobní či invalidní dôchodcovia, prípadne osamelí rodičia. Ak je členom domácnosti v systéme hmotnej núdze tehotná žena alebo rodič dieťaťa mladšieho ako jeden rok, zdvihne sa im príslušný príspevok o 0,70 eura, na 14,20 eura mesačne. Osobám s nepriaznivým zdravotným stavom stúpne o 1,71 eura na mesiac, na 36,40 eura. Príspevok na nezaopatrené dieťa má vzrásť o 0,90 eura, na 18,10 eura mesačne.

Novela navrhuje zvýšiť aj aktivačný príspevok a zároveň ho rozdeliť na dve úrovne. V základnej sume sa zvýši rovnako ako ochranný, o 3,13 eura, na 66,20 eura mesačne. V dvojnásobnej sume, teda až 132,40 eura, ho však majú dostávať tí, ktorí pracujú, čiže majú príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy. „Aj to je motivácia, aby aspoň jeden člen domácnosti pracoval a aby rodina zároveň neprišla o dávky,“ zdôvodnil Richer.

Ministerstvo tiež navrhuje zdvihnúť hranicu, do ktorej sa príjem žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy na účely posudzovania hmotnej núdze nebude považovať za príjem, a to z 1,2-násobku sumy životného minima na 3-násobok. Za členov domácnosti by sa však už mali považovať aj nezaopatrené deti, deti do 25 rokov a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žijú spoločne s rodičmi, alebo samostatne na internátoch, alebo v podnájme.

Za člena domácnosti by sa, naopak, nemala nepovažovať osoba, ktorá sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.

V záujme znížiť byrokraciu rozšíri novela okruh osôb, u ktorých sa už nebude skúmať spôsobilosť zabezpečiť alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Zaradia sa medzi ne tehotné ženy od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako aj poberatelia predčasného starobného dôchodku. Vo dvoch prípadoch, priblížil Richter, sa podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi sprísnia. Po prvé, za domácnosť v hmotnej núdzi by sa už nemala považovať taká, ktorej člen viac ako rok podniká. Po druhé, nárok na dávky by nemal vzniknúť ani domácnosti, kde sa najmenej jeden z jej členov dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní zdržuje v zahraničí, s výnimkou tých, ktorí v cudzine študujú.

Návrh zákona má negatívny rozpočtový dosah. „Predpokladá sa vo výške 6 až 7 miliónov eur ročne,“ spresnil minister, ktorý však verí, že v budúcnosti, keď bude počet ľudí v hmotnej núdzi klesať, klesne aj táto suma.

Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej je síce zvýšenie dávok a príspevkov chvályhodné, no prichádza neskoro a vôbec nie v dostačujúcej miere. „Najmä ak si porovnáme, ako mizivo sa za ostatných 10 rokov zdvihli dávky – a ako zároveň obrovsky vzrástli životné náklady,“ dodáva. Kusá upozorňuje, že oproti minuloročnému zneniu, s ktorým sa nestotožnil rezort financií, sa v novele urobilo len zopár drobných prospešných úprav. „Napríklad z osôb, ktoré sa svojím dlhším pobytom v zahraničí pričinia o to, že rodina príde o dávky, sa vyčlenili študenti,“ spresňuje.

Naopak, pokračuje, zostalo tam ustanovenie, že aj tí žiaci a študenti, ktorí nebývajú s rodičmi, budú spolu s nimi posudzovaní ako členovia domácnosti. „Doteraz totiž boli z hľadiska hmotnej núdze považovaní za jednotlivcov, tomuto štátu však zrejme bolo ľúto dávať im osve tých smiešnych šesťdesiat eur,“ mieni.

Pozitívne sociologička hodnotí dvojnásobný aktivačný príspevok pre tých, ktorí si dokážu nájsť zamestnanie. „Tým, ktorí sa o to len márne snažia, však tento príspevok vzrastie len minimálne, čo im sotva pomôže vymaniť sa z chudoby,“ uzatvára Kusá.