Bábiky nemali oči, aby neukradli dušu

V stredoveku deťom na hranie stačil drevený koník či kravička. Bábiky sa v tom čase považovali za magické - nemali oči, aby človeku neukradli dušu. Zvonček na sukničke však mal zasa pritiahnuť šťastie.

09.11.2018 15:00
debata
Gabriela Balvirčáková pri výrobe motanej bábiky. Foto: TASR, Michaela Zdražilová
SR Vranov OZ Veršočok ľudové tradície, Gabriela Balvirčáková, bábiky Gabriela Balvirčáková pri výrobe motanej bábiky.

Vranovské občianske združenie Veršočok sa už niekoľko rokov venuje výrobe, prezentácii a v rámci workshopov aj učí záujemcov tvoriť predmety, ktoré ľudia v minulosti používali nielen na zábavu, ale boli pre nich aj istým amuletom. Patria k nim motané bábiky či kone s jazdcami, v centre ich pozornosti je aj tradičná výroba sviečok, pracujú tiež s drevom.

Ako uviedla predsedníčka združenia Gabriela Balvirčáková, cieľom je podpora ľudových remesiel, chcú tiež pritiahnuť ľudí k tomu, aby tvorili vlastnými rukami. V čase, keď sa začali obnovovať okolité hrady, prišli s myšlienkou ukázať verejnosti, čo sa dalo v rámci tvorivosti vidieť napríklad v období stredoveku. „Našu tvorbu sme upravili tak, aby bola primeraná prostrediu hradu, aby to, čo vyrábame, dotváralo atmosféru,“ ozrejmila. Spolupracujú s hradom Brekov, navštívili a prezentovali sa už aj na hradoch Čičva, Kapušany, Šebeš či snežnom hrade v poľskom Zakopanom, plánujú osloviť aj hrad nad obcou Vinné.

Dizajn hračiek, ktoré vyrábajú, sa snažili priblížiť obdobiu stredoveku, i keď, ako spomenula Balvirčáková, veľa prameňov, z ktorých by mohli čerpať v rámci tohto obdobia, sa nezachovalo. „Najmä čo sa týka hračiek obyčajných ľudí. Vie sa, že väčšinou išlo o tvorbu z dreva, zo slamy, kde teda boli vyrábané hlavne zvieratká ako strúhané koníky, kravičky. Ľudia v tých časoch mali dosť rešpekt voči figurálnej tvorbe. Bábiky ako také sa nevyrábali, skôr sa považovali za niečo magické a potom časom, keď už prejdeme do novoveku, sa také ľudové motané bábiky vyrábali s tým, že zásadne nemali tváre. Pretože ľudia verili, že ak by mala bábika tvár alebo najmä oči, tak tie by mohli ľuďom ukradnúť dušu,“ vysvetlila predsedníčka združenia s tým, že túto tradíciu dodržiavajú aj v rámci svojej tvorby. Najviac motívov vraj nachádzajú v ruskej literatúre.

Na výrobu bábik kedysi používali v prvom rade prírodné materiály, ako je ľan, konope, aktuálne ich nahrádzajú aj bavlnou, hlavne pri práci s deťmi, ktoré farebná látka priláka. Brušká bábik vypĺňajú ryžou, hrachom, levanduľou či bylinkami. Zrná mali prinášať domácnosti hojnosť. „Boli aj bábiky, na ktoré sa uprostred sukničky priväzoval zvonček. Tie zase boli pre šťastie,“ doplnila predsedníčka združenia. Boli aj také, ktoré mali pritiahnuť životného partnera či zabezpečiť dobrý pôrod v rodine. „My sme sa to snažili skombinovať. Jednak, aby deti mali z výroby radosť, ale zároveň, aby poznali materiál, aby sa s ním učili pracovať,“ uzavrela Balvirčáková.

Členom združenia je aj Ervín Petrik, ktorý sa venuje tradičnej výrobe voskových sviečok. Na tento účel si momentálne zhotovuje vlastný stroj. Začal v tejto súvislosti aj so včelárením. Vyrába tiež obaly z dreva, na ktoré sám aplikuje rôzne motívy. Veronika Balvirčáková zas zhotovuje rôzne šperky, ale aj predmety, pri ktorých využíva vlastnoručne nazbierané štvorlístky. Okrem toho organizuje workshopy zamerané na výrobu predmetov z recyklovaných materiálov.

debata chyba
Viac na túto tému: #remeslo #bábiky