Globálny pakt OSN podľa národniarov povyšuje práva migrantov nad slobody a práva pôvodného obyvateľstva. „Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii je vo svojej štruktúre a obsahu rozporuplný, nekomplexný, jednostranne orientovaný dokument, ktorý povyšuje záujmy, práva a potreby migrantov nad slobody a práva pôvodného obyvateľstva,“ vysvetlil prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.
Poslanci za SNS chcú, aby aj vláda SR zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu. Kabinetu navrhujú, „aby vykonala príslušné opatrenia k tomu, aby na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov štátov, ktoré bude na začiatku decembra v Marakéši, Slovenská republika tento pakt neprijala“.
Národniari pripomínajú, že o možných rizikách paktu pre Slovensko hovoria dlhodobo a nesúhlasia s návrhom ministerstva zahraničných vec akceptovať medzinárodné záväzky tohto dokumentu. „Ako vyplýva zo znenia tohto Globálneho paktu, plnenie ‚nezáväzných‘ politických záväzkov a cieľov, ktoré pakt obsahuje, má byť dokonca pravidelne kontrolované a hodnotené,“ doplnil predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Pakt krajiny do ničoho nenúti, vyhlásil Lajčák
O zásadných výhradách k navrhovanému Globálnemu paktu OSN o migrácii sa má hovoriť na pôde parlamentu za účasti ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru-SD). Šéf slovenskej diplomacie nedávno okrem iného vyhlásil, že Globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument, ktorý členské krajiny do ničoho nenúti a formulovanie migračnej politiky ostáva suverénnym právom každého štátu.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v súvislosti s paktom ubezpečil občanov, že Slovensko nijako nemení svoju pozíciu v otázke migrácie. Vláda pod jeho vedením nebude súhlasiť s ničím, čo by mohlo akokoľvek ohroziť či oslabiť bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky. Vláda naďalej odmieta kvóty a povinné prerozdeľovanie migrantov. Most-Híd nedávno uviedol, že nepovažuje za potrebné prijať uznesenie, ktorým Slovensko pakt odmietne.
Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.