Verejnosť sa tak dozvie, aké majú auto, kde vlastnia nehnuteľnosti a v akej rozlohe. Všetci budú mať zákaz podnikať. Dnes sú majetkové priznania, ktoré zverejňuje Národná rada, len formalitou a nie je možné z nich vyčítať skutočnú hodnotu majetku alebo to, či poslanec za ostatný rok zbohatol a koľko.
Sprísnenie pravidiel navrhuje novela zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, takzvaný zákon o konflikte záujmov. Šestica vládnych poslancov Smeru, SNS a Mostu-Híd ju predložila do parlamentu. Na rokovanie by sa mala dostať v decembri a platiť by mala od 1. januára 2020. Keďže ide o ústavný zákon, koalícia bude pri hlasovaní potrebovať podporu opozície.
Majetkové priznania sú dnes vymyslené tak, aby neboli kontrolovateľné, sú v podstate iba gestom.Ján Budaj z OĽaNO
„Základnými požiadavkami novely sú konkretizácia majetkových priznaní aj s možnosťou elektronického podania. V nich bude podrobne rozpísaná každá časť hnuteľného aj nehnuteľného majetku, dôležitý údaj o jeho medziročnom náraste. Navrhuje sa zároveň rozšírenie okruhu verejných funkcionárov o zástupcov štátnych podnikov s majoritnou účasťou štátu, ale aj o primátorov miest. Zákon obsahuje tiež absolútny zákaz podnikania a upravuje možné sankcie,“ zhrnul predkladané zmeny podpredseda poslaneckého klubu Smeru a zároveň predkladateľ zákona Miroslav Číž.
Okrem primátorov, členov štatutárnych orgánov a dozorných rád spoločností s väčšinovou účasťou štátu do zoznamu verejných osôb pribudnú vedúci kancelárií najvyšších ústavných činiteľov a orgány, ktorých predstavitelia nakladajú so štátnymi peniazmi ako napríklad veľvyslanci, námestníci či predsedovia a podpredsedovia žúp. „Niekedy primátor alebo župan disponujú väčším rozpočtom ako minister. Je tam tuším 41 osôb, ktoré by mali po novom podávať do Národnej rady majetkové priznania,“ dodal podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer).
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Všetci títo funkcionári budú musieť majetok popísať oveľa podrobnejšie. Bude treba uviesť všetky nehnuteľnosti, ich druh, kataster, číslo listu vlastníctva aj hnuteľný majetok s hodnotou 35-násobku minimálnej mzdy, teda zhruba 17-tisíc eur. Priznanie bude tiež obsahovať vlastnícky podiel a jeho druh, dokonca aj rok výroby auta. Uvádzať sa budú všetky majetkové práva, záväzky a iné hodnoty s cenou nad 17-tisíc eur, tiež dary s hodnotou nad cca 5-tisíc eur.
„Máme jeden a pol mesiaca, aby sme rokovali. V druhom čítaní sme pripravení reagovať na všetky pozitívne návrhy aj od opozičných poslancov, lebo si myslím, že už tento stav je krok dopredu. Ukáže sa, či ľuďom ide o populizmus a mediálne výstupy, alebo naozaj prídu s nejakými návrhmi,“ podčiarkol Glváč.
„Majetkové priznania sú dnes vymyslené tak, aby neboli kontrolovateľné, sú v podstate iba gestom. V zásade podporujem každé rozšírenie, pretože každý verejný činiteľ, ktorý berie peniaze štátu, by mal byť pri svojich príjmoch absolútne otvorený. Ľudia si ich platia a mali by poznať, aké sú ich príjmy a majetok. Ak pôjde zákon v ústrety otvorenosti a transparentnosti, tak ho mnohí poslanci aj z opozície podporia,“ reagoval Ján Budaj z opozičného OĽaNO.
Podpredseda mandátového výboru z SaS Branislav Gröhling o možnej podpore koaličného zákona zatiaľ nechcel rozprávať. „Ak vládne strany predkladajú nejaký návrh, mali by tak urobiť po diskusii so všetkými ostatnými stranami a nespoliehať sa na to, že niečo predložia, len aby to bolo populárne, a v druhom čítaní z toho urobia úplne iný zákon, ktorý bude v konečnom dôsledku riešiť úplne iné veci,“ mieni Gröhling.
Ako Číž priznáva najmä zákaz podnikania môže byť problematický a bude sa musieť doladiť pri čítaní zákona v Národnej rade. „Aj teraz máme zákaz podnikania pre poslancov a máme prípady, keď napríklad Matovič prepíše celý majetok na manželku a potom sa proti nemu nedá ani zakročiť. Bude problém rozlíšiť formálne a neformálne riadenie podnikania,“ upozorňuje Číž, ktorý si uvedomuje, že vylúčenie podnikateľov z verejného života môže naraziť na ústavu.
Novela prichádza s absolútnym zákazom podnikania, verejný funkcionár nebude môcť byť členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Znamená to, že funkcionár bude môcť vlastniť nejaký podiel alebo firmu, nebude však vystupovať v predstavenstve, dozornej rade ani v pozícii konateľa.
Aby sa uvádzaný majetok mohol kontrolovať aj pomocou daňového priznania podávaného vždy do konca marca, majetkové priznania sa budú odovzdávať ku koncu apríla. Za porušenie zákona bude udeľovať sankcie mandátový a imunitný výbor parlamentu. V prípade závažného pochybenia bude hroziť strata verejnej funkcie.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý predložil do parlamentu alternatívnu novelu zákona o konflikte záujmov. Odôvodnil to tým, aby mohla verejnosť porovnať oba návrhy.