Hrnkovi neprešiel návrh, aby parlament nerokoval o bezpečnostných dokumentoch

13.11.2018 14:18
anton hrnko
Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko. Autor: ,

Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť napokon nezaujal stanovisko k Návrhu Obrannej stratégie SR a Návrhu Bezpečnostnej stratégie SR, ktoré ešte pred rokom schválila vláda.

Šéf výboru Anton Hrnko (SNS) chcel, aby poslanci odporučili nepredložiť dokumenty do pléna, so svojím návrhom však neuspel. Na rokovanie parlamentu vládne stratégie predložili opoziční poslanci, ktorí už nechcú ďalej čakať. S textom bezpečnostnej stratégie má problém SNS.

Hrnko je s odvolaním sa na zákon presvedčený, že takéto vládne materiály nemôžu zobrať do svojich rúk opoziční poslanci, ale na rokovanie pléna ich musí predložiť vláda. Na druhej strane o zákon sa opiera aj Ľubomír Galko (SaS) s tým, že takýto postup je možný. Preto pripustil, že ak Danko riadne predložené stratégie na najbližšiu schôdzu pléna nezaradí, bude čeliť odvolávaniu.

Národniarom prekáža obraz Ruska ako nepriateľa

„Ja by som bol veľmi rád, keby SR mala platnú stratégiu, ale spôsob, akým to chce dosiahnuť opozícia, nie je v súlade so zákonom,“ povedal Hrnko. Obrannú stratégiu vypracoval rezort obrany, bezpečnostnú ministerstvo zahraničných vecí. „Ja osobne som urobil veľmi veľa, aby bezpečnostná stratégia vznikla. Žiaľ, v polčase do toho zasiahli ľudia zboku, ktorí to zobrali nášmu štátnemu tajomníkovi a urobil sa tento návrh, ktorý bol vypracovaný mimo ministerstva zahraničných vecí,“ povedal Hrnko, ale konkrétnejší byť nechcel.

Zároveň priznal, že SNS má s obsahom problém, aj keď s 98 percentami textu súhlasí. Národniarom prekáža, že sa v texte údajne vykresľuje Rusko ako nepriateľ. Ktorá konkrétna časť Hrnkovi prekáža, nepovedal. „Malý štát ako SR nemá právo vzhľadom na naše skúsenosti takýmto spôsobom formulovať. Nepotrebujeme si vyrábať nepriateľov. Slovensko jasne povedalo svoj vzťah ku Kosovu, Osetsku, Abcházsku aj ku Krymu. Ja s týmto stanoviskom nemám žiadne problémy. Druhá vec je, že takéto stratégie nemajú vytvárať nevraživosti,“ povedal. On sám preto ako ďalší postup navrhuje, aby rezort diplomacie bezpečnostnú stratégiu revidoval aj s odborníkmi SNS.

To, že by o bezpečnostných stratégiách mali rokovať aj poslanci, si myslí aj exminister obrany Jaroslav Baška (Smer). Nesúhlasí však s postupom, že dokumenty do parlamentu predložili opoziční poslanci, preto podporil návrh Hrnkovho uznesenia. „Národná rada by sa však k obom stratégiám mala vyjadriť,“ konštatoval.

Denník Pravda písal o bezpečnostných stratégiách v júni 2017. V článku pod titulkom Nové hrozby: Slovensko mení bezpečnostnú stratégiu, sa v texte uvádza: „Slovensko žije v menej bezpečnej Európe, ako keď vstúpilo do NATO a EÚ. Štát si preto uvedomuje, že musí po novom pomenovať možné hrozby a pripraviť sa na ne. Vyplýva to zo strategických dokumentov, ktoré vláda predloží tento rok na schválenie do parlamentu.“

Obranná a bezpečnostná stratégia SR

Vláda SR schválila obe stratégie jednohlasne ešte v októbri 2017. Obranná stratégia SR je dokument v oblasti obrany štátu. Predloženie jej návrhu do parlamentu ustanovuje zákon o obrane. Po jej schválení pôjde už o tretiu Obrannú stratégiu od vzniku samostatnej SR. V stratégii z roku 2005 je pozornosť SR, ako členského štátu NATO a EÚ, sústredená na naplnenie záväzkov a efektívne využitie možností, ktoré poskytuje členstvo v týchto medzinárodných organizáciách.

Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Nahradiť má Bezpečnostnú stratégiu schválenú 27. septembra 2005. Nový dokument reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, a teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom dokumentu je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.

#bezpečnostná stratégia SR #Obranná stratégia SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku