Haščák sa domáhal svojho práva na ochranu osobnosti v súvislosti s vyjadreniami Krajniaka, ktoré publikoval na svojej internetovej stránke Posledný križiak. Sudkyňa rozhodla, že Krajniak sa má Haščákovi ospravedlniť. Krajniak sa proti rozsudku odvolá.
Civilný spor medzi Jaroslavom Haščákom z finančnej skupiny Penta a poslancom parlamentu Milanom Krajniakom za stranu Sme rodina sa ťahá už vyše roka. Haščák Krajniaka žaloval za články, ktoré Krajniak publikoval na svojej internetovej stránke www.poslednykriziak.sk ešte v roku 2014. Krajniak v nich mal tvrdiť, že „Slavo“, teda Haščák, spolu s Ivanom L., teda s bývalým šéfom SIS z mečiarovskej éry Ivanom Lexom, „chcú dať Krajniaka dole“, teda sa usilujú o jeho život.
Krajniak vyrukoval s Tóthom
Haščák sa na súde domáhal práva na ochranu osobnosti a včera so svojou žalobou uspel. Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Magdaléna Bošková rozhodla, že Krajniak sa má Haščákovi ospravedlniť a ospravedlnenie má uverejniť v denníku Pravda. Pre výber denníka, kde má byť ospravedlnenie publikované, sa na otázku sudkyne rozhodol priamo v pojednávacej miestnosti Haščákov obhajca Dušan Ďurík. Otázka ho zaskočila, pretože, ako povedal, sa ňou dovtedy nezaoberal. Haščák sa na súd nedostavil.
Krajniak po pojednávaní pred novinármi vyhlásil, že sa proti rozsudku určite odvolá. Za tvrdeniami , že jeho obavy o život a bezpečnosť seba, ako aj jeho rodiny boli odôvodnené, si stojí. Práve zverejnením týchto informácií chcel prípadnej fyzickej likvidácii zabrániť.
Ešte po záverečných rečiach obhajcov oboch strán požiadal Krajniak súd o slovo. Vo svojom vystúpení povedal: „Peter Tóth sa priznal, že organizoval a zabezpečoval nelegálne sledovanie a zber kompromitujúcich materiálov na viacerých slovenských novinárov, vyvíjal činnosť smerujúcu k diskreditácii. Jeden z týchto novinárov bol zavraždený Ján Kuciak. Pred fyzickým útokom na záujmovú osobu je v bezpečnostnom prostredí považované za úplne zrejmé, že fyzickému útoku predchádza sledovanie a zber informácií o životných návykoch záujmovej osoby a jej rodinných príslušníkov. Som presvedčený, že v roku 2014 som to vyhodnotil správne a nekonal by som dnes inak.“
Krajniak je presvedčený, že osoby, ktoré spolupracovali s Petrom Tóthom na sledovaní a zbere informácií o dotknutých novinároch, sa mohli prekrývať s tými osobami, ktoré podobnú činnosť vykonávali aj voči jeho osobe.
Podľa súdu Haščák utrpel ujmu
Sudkyňa Magdaléna Bošková napriek tomu rozhodla, že Krajniak sa má Haščákovi ospravedlniť.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že súd považuje návrh žalobcu za dôvodný, hoci využil možnosť čiastočnej korekcie navrhovaného ospravedlnenia.
„Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výroky žalovaného boli spôsobilé spôsobiť ujmu žalobcovi v smere ochrany jeho osobnosti, nakoľko boli neoprávnené. Súd v danej veci skúmal, či takýto zásah bol primeraný, a to prostredníctvom testu proporcionality, a či aj takýto zásah nebol v rozpore s takými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné vzhľadom na požiadavku na zabezpečenie elementárnej úcty a dôstojnosti osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. Žalovaného difamujúce tvrdenie voči žalobcovi je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu, ktorým pôsobí, s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo,“ povedala sudkyňa. Významné v tejto súvislosti je podľa nej aj to, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. Uviedla, že neoprávneným zásahom je každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, zasahujúce do práva fyzickej osoby. „Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí tvrdenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením paragrafu 11 Občianskeho zákonníka,“ povedala.
Ten, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa podľa sudkyne zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že bol v omyle, to znamená „dôkazom ospravedlniteľného omylu“.
Krajniak chránil informátora
„Súd neschvaľuje, že žalovaný mal z titulu zrejmých lží a klamstiev, ktoré sa k nemu dostali – čo bolo v tomto konaní prostredníctvom svedka Antona Železníka aj preukázané a z ktorých titulu aj konal tak, ako konal, v obave o seba aj o svoju rodinu. Avšak predtým, ako zasiahol do osobnosti žalobcu výrokmi – že ma prišiel varovať vystrašený človek, že Slavo ma s Ivanom L. chce dať dole, má to vyzerať ako nehoda, alebo ak bude mať niekto z mojich blízkych autonehodu, budem vychádzať z toho, že je za tým Haščák a Lexa – mal si tieto tvrdenia overiť dôveryhodným spôsobom,“ argumentovala sudkyňa.
Pripomenula tiež, že počas celého konania sa Krajniak usiloval chrániť osobu, od ktorej získal informácie o pripravovanej likvidácii svojej osoby, pričom jej identitu neodkryl. Podľa nej aj toto jeho konanie viedlo k tomu, že Krajniak nebol schopný uniesť dôkazné bremeno, „nakoľko absentoval dôkaz pravdy o jeho skutkových tvrdeniach“.
„Súd na jednej strane môže chápať obavu žalovaného o svoju rodinu, avšak v širšom kontexte si mal žalovaný pred zverejnením akýchkoľvek svojich myšlienok, domnienok zo strany žalobcu zabezpečiť dôveryhodný zdroj, od ktorého bude svoje poznanie odvíjať, tento v konaní označiť a postaviť na ňom svoju obranu,“ uviedla sudkyňa.
Navyše počas dokazovania pred súdom sa podľa nej Krajniakovi nepodarilo zabezpečiť žiadne dôkazy o tom, že by Haščák vyvíjal aktivitu s cieľom fyzicky ho zlikvidovať a zbierať o ňom informácie. Zároveň sa podľa nej nepodarilo dokázať súvislosť medzi škodou, „a to prepichnutím pneumatík a zavesením mŕtvej mačky“.
„Žalovaný ďalej tvrdil, že ho v roku 2014 viackrát kontaktoval Anton Železník, ktorý neskôr pre žalovaného potvrdil, že Penta chystá jeho diskreditačnú kampaň. Anton Železník, ktorý v danej veci vystupoval ako svedok, jednoznačne uviedol, že v roku 2014 sa dozvedel určité skutočnosti, súvisiace s predmetom tohto sporu. Ďalej uviedol, že za týmito okolnosťami bola osoba Igora Matoviča a jemu blízkych osôb, ktorý svedka vtiahol svojimi hrami do tohto sporu a svedok bol nútený sa ospravedlniť žalobcovi a ďalším iným osobám, o ktorých mal mylné informácie od Igora Matoviča, že stoja za diskreditáciou žalovaného. Opakujem, svedok konkrétne uviedol, že celú túto hru rozohral Igor Matovič,“ povedala sudkyňa.
„Anton je človek, ktorý oslovil Daniela Lipšica z hnutia NOVA s tým, že má dôkazy o tom, ako chcela Penta diskreditovať Daniela Lipšica,“ povedal Igor Matovič (OĽANO), keď ho Pravda v tejto súvislosti oslovila. „Hnutie NOVA ho poslalo aj na detektor lži, cez ktorý prešiel. A keď mal nakoniec svedčiť, tak zrazu začal hovoriť presne opačne. To som zažil s týmto človek x-krát aj ja osobne, považujem ho za extrémne nedôveryhodného a za človeka, ktorý skúšal už okabátiť viacerých ľudí v Trnave a má extrémne zlú povesť,“ povedal Matovič a dodal: „Nikdy som Antonovi Železníkovi žiadne informácie o nikom neposkytoval.“
Svedčil aj Ivan L.
Súd vzal do úvahy aj výpovede svedkov na pojednávaní, a to aj Ivana Lexu, ktorého dôveryhodnosť Krajniak namietal. Sudkyňa k jeho prípadnej problematickej dôveryhodnosti poznamenala, že „svedok Lexa, ako sám uviedol vo svojich výpovediach, v tomto čase odsúdený nie je.“ Ako podotkla, platí prezumpcia neviny.
„Z jeho výpovede nesporne vyplýva, že so žalobcom žiadnu vraždu nepripravoval a ani sa nikdy nebavil so žalobcom o tom, že by dal žalovaného dole. Vzhľadom na to, že žalovaného tvrdenia mohli narušiť vnímanie žalobcu u verejnosti negatívnym smerom, alebo vyvolať predstavy alebo domnienky u občanov, že kto je ten Haščák, a naozaj mohli u laickej verejnosti navodiť dojem, že žalobca pripravuje vraždu obžalovaného v štýle 90. rokov – pričom u odbornej verejnosti mohla táto správa vyvolať dojem prípravy úkladnej vraždy, a to v štádiu pokusu, pričom objednávateľom úkladnej vraždy mali byť Lexa s Haščákom – tak to sú naozaj odvážne a závažné tvrdenia, ktorých sa mal žalovaný vyvarovať. Zásadne sa nedá brániť proti žalobe tým, že žalovaný šíril len tie údaje, ktoré sám počul,“ odôvodnila rozhodnutie súdu sudkyňa.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.