Správa zdôrazňuje, že do roku 2030 sa počet pacientov s týmto ochorením pravdepodobne zvýši až o 70 percent a do roku 2050 dôjde v Európe v porovnaní s inými krajinami sveta k najvyššiemu nárastu výskytu fibrilácie predsiení. Okrem toho sa do roku 2030 očakáva nárast počtu mozgových príhod z 280– na 340-tisíc novodiagnostikovaných ischemických náhlych cievnych mozgových príhod. Správa predpokladá aj nárast počtu hospitalizácií a návštev lekára v ambulancii kvôli fibrilácii srdcových predsiení, ktoré by mali atakovať hranicu až štyroch miliónov hospitalizácií a 120 miliónov ambulantných návštev.
„Fibrilácia predsiení je najčastejšia srdcová arytmia a môže to byť invalidizujúce ochorenie so život ohrozujúcimi komplikáciami pre pacientov. Žiaľ, jej výskyt v Európe aj na Slovensku stále rastie. Nedostatočné povedomie o záťaži spojenej s fibriláciou znamená, že je ťažké jej priradiť náležitú prioritu v plánoch zdravotníctva aj napriek rastúcim dosahom na zdravotné systémy,“ hovorí doktorka Gabriela Kaliská, predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primárka oddelenia srdcových arytmií Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici.
Fibrilácia predsiení je charakteristická nepravidelným a často rýchlym srdcovým rytmom, ktorý vedie k nekoordinovaným sťahom dvoch srdcových predsiení. Nepravidelný rytmus môže spôsobovať vznik krvných zrazenín. Pacient je tak vystavený riziku vzniku cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení. Toto ochorenie je zákerné najmä v tom, že až takmer 30 percent pacientov nepociťuje žiadne príznaky arytmie. Pacienti ochorením trpia dlhé obdobie bez toho, aby o ňom vedeli. Ide však o typické progresívne ochorenie, ktoré sa u jedného z piatich pacientov v priebehu roka zmení z chvíľkovej fibrilácie na tzv. stálu fibriláciu predsiení.
Ochorenie postihuje najmä ľudí po 60. roku života. Nevyhýba sa ani mladej generácii. „Aj na Slovensku rastie počet ľudí, ktorým bola diagnostikovaná fibrilácia predsiení, a to nielen vo vekovej kategórii nad 60 rokov, ale aj mladšej vekovej skupine od 22 do 44 rokov,“ upozorňuje doktor Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti a zástupca primára oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Len v minulom roku malo podľa Národného centra zdravotníckych informácií fibriláciu predsiení 120 340 ľudí. Z toho vo vekovej skupine 22 až 44 rokov to bolo až 17 433 ľudí. Až 20 percent pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, malo zistenú fibriláciu predsiení, ktorá je dnes dobre liečiteľným ochorením, pokiaľ sa včas zistí a pacient dodržuje liečbu.
Ochorenie je zákerné v tom, že nie u každého pacienta sa prejaví typickými príznakmi, ako je búšenie srdca, nepravidelný rytmus, slabosť a únava či dýchavičnosť. Až 30 percent pacientov nepociťuje tieto ťažkosti a lekár im zistí diagnózu až v momente, keď utrpia cievnu mozgovú príhodu. Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie a následne sa toto ochorenie lieči medikamentózne alebo tzv. katétrovou abláciou či operačne.