Artur Bobovnický zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry hovorí, že budúcnosť umelej inteligencie je pre každého iná. „Perspektívna, rozporuplná, temná. Každý si z toho vyberie to, čo chce, ale podstatné je to, že jej neunikneme,“ povedal Bobovnický. Umelá inteligencia má už viac ako 60 rokov a vyvíjala sa vo fázach. Doterajším problémom bola infraštruktúra a kapacita, ktorá bola vždy pozadu oproti algoritmom. Ondrej Macko z časopisu Touch It pre TV Pravda povedal, že už dnes žijeme v budúcnosti umelej inteligencie. Inteligentná chladnička, ktorá po zatvorení odfotografuje obsah v nej, robotický vysávač či zavlažovanie, ktoré sa dá spustiť prostredníctvom mobilného telefónu, už nie sú výnimkou. Macko však dodal, že si treba uvedomiť, že niektoré povolania zaniknú, no zároveň sa vytvoria nové pozície, na ktorých budú ľudia tieto inteligentné stroje obsluhovať.
Umelá inteligencia dnes umožňuje vytvárať kvalitatívne nové roboty. Orientácia v priestore, zrak, sluch, to všetko sú veci, na základe ktorých môže vykonávať ďalšie činnosti. To umožňuje automatizovať výrobu. Prvý počítač v Československu z roku 1963 vedel spočítať zhruba 2¤000 inštrukcií za sekundu. Dnešné počítače vedia spočítať o 12 núl viac. Vyvíjajú sa nové technológie, materiály, vieme veci simulovať. Budúce pokroky môžu byť ešte väčšie za výrazne kratší čas.
Stroje zaostávajú v kreatívnosti
„Dnes sme v situácií, keď sa zdokonaľujú existujúce algoritmy. To znamená, že sa permanentne vyvíja strojové učenie, ktorého súčasťou sú neurónové siete. Tie sa postupne zdokonaľujú a sú inšpirované ľudským mozgom,“ povedal Marek Havrda, strategický poradca spoločnosti GoodAI. Zároveň dodal, že neurónová sieť v umelej inteligencii je špecifická tým, že sa dá natrénovať, a najmä tým je podobná človeku. Neurónová sieť dokáže predpovedať budúci vývoj na základe dát, ktoré jej boli predtým poskytnuté. „Využitie umelej inteligencie má obrovský potenciál. Rýchlejšia a efektívnejšia výroba, menšia chybovosť a lacnejšia výroba, to všetko nám umelá inteligencia ponúka,“ uzavrel Havrda.
To, čo však stroje nedokážu, je kreatívne myslenie a inovatívnosť. Na medzinárodnej konferencii Technológia verzus humanita sa k téme umelej inteligencie vyjadril aj futurológ Gerd Leonhard. Ten povedal, že napriek tomu, že nás stroje dobiehajú, nikdy nás nenahradia. Schopnosť citov či kreatívneho myslenia sú stále nenahraditeľnými ľudskými vlastnosťami. Umelá inteligencia však bude nad nami víťaziť v oblasti mechanických činností či práce s dátami.
Za rok 115-tisíc nových robotických systémov
Odborníci však upozorňujú na to, že by malo Slovensko investovať väčší objem peňazí práve do vývoja umelej inteligencie. „Európa investuje veľmi málo a Slovensko ešte menej, a je to vidieť,“ povedala pre Pravdu Mária Bieliková, dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave a zároveň členka expertnej skupiny Európskej komisie zameranej na podporu vývoja umelej inteligencie. Zároveň však dodala, že Slovensko je v počte obyvateľov a rozlohou krajiny na tom vo vývoji umelej inteligencie dobre. „V umelej inteligencii je veľká príležitosť. Ak spojíme talent mladých ľudí, inovácie a investície, tak si myslím, že sa v IT sektore dostaneme významne ďalej,“ dodala.
Spoločnosť MiR upriamila pozornosť na správu World Robotics Report 2018 vydanú organizáciou IFR. V minulom roku bolo dodaných na trh 69¤000 logistických systémov, ktoré predstavujú 63 percent všetkých obslužných robotov využívaných v priemyselných odvetviach. IFR predpovedá aj vysoký nárast v roku 2018, podľa predikcie by mal v tomto roku vzrásť predaj logistických systémov o 66 percent, na 115¤000 jednotiek. Organizácia ďalej uvádza, že priemerný medziročný rast v rokoch 2019 až 2021 odhaduje na 18 percent, čo znamená, že v priebehu troch rokov bude dodaných 485¤000 jednotiek.
Podstatným sa stáva to, aby nás umelá inteligencia nezačala prerastať. „Je dôležité aby sa nám umelá inteligencia nevymkla z rúk, tak ako sa nám napríklad už vymkli z rúk jadrové zbrane. Aj keď si myslím že to nie je vec, ktorá by nám hrozila zajtra, takže sa netreba báť,“ dodala Bieliková.
Na tému umelej inteligencie a jej vývoja sa po účasti na medzinárodnom kongrese Itapa 2018 v Bratislave vyjadril aj Alessandro Annoni zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Umelá inteligencia podľa neho nie je otázkou budúcnosti, Európa si tak musí nájsť svoju cestu v jej rozvoji. „Potrebujeme koordinovanú stratégiu založenú na našich silných stránkach. Tie zahŕňajú excelentný výskum, vedúce postavenie v automobilovom a robotickom priemysle, dlhú tradíciu pri ochrane práv jednotlivcov a spoločenských záujmov a bohatej kultúrnej rozmanitosti na regionálnej i subregionálnej úrovni,“ skonštatoval Annoni.