Autorka publikácie, ktorá v týchto dňoch vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT, bola členkou dvoch koaličných vlád za SDĽ. Pôsobila na významných postoch v medzinárodných finančných inštitúciách a je na škodu veci, že sa jej skúsenosti a rozhľad už nevyužívajú v politike. Zato je nepochybne bývalou političkou, ktorá najviac publikuje – v novinách i knižne.
Tentoraz si zvolila obdobie po „veľkom tresku“ – po globálnej finančnej kríze. Vychádza zo svojich komentárov, esejí, recenzií a rozhovorov uverejnených v tlači v rokoch 2011 až 2018. Výrazne podstatná časť článkov pochádza z denníka Pravda, ktorý v posledných piatich rokoch v dvojtýždňových intervaloch prináša autorkine názory na aktuálnu politiku s dôrazom na ekonomiku. Jej sobotné články zaznamenávajú vysokú čitateľnosť. Preto, keď chcela od pravidelného písania dočasne upustiť práve v súvislosti s prípravou tejto knihy, redakcia ju požiadala, aby zmenila svoje rozhodnutie.
Na predstavení publikácie bola aj šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková, ktorá charakterizovala texty Brigity Schmögnerovej ako výnimočné, nekompromisné, až matematicky presne vystihujúce súčasnú politickú a ekonomickú situáciu doma aj vo svete, a pritom sú také ľudské.
Kniha je zostavená z deviatich kapitol, nie však podľa časovej následnosti, ale tematicky. Venujú sa uholným kameňom európskej politiky: Nemecku, Veľkej Británii, Grécku, dôsledkom veľkej recesie z roku 2008, kasínovému kapitalizmu, eurozóne, ale aj pohľadom na Ameriku, Čínu či Afriku.
Besedu moderovala spisovateľka, ktorej texty sa tiež pravidelne vyskytujú na stránkach Pravdy, Gabriela Rothmayerová. Tá vníma novú knihu ako určité varovanie. Ak si totiž nebudeme všímať detaily, môže sa nám stať, že nepochopíme smerovanie Európy, ktorá dostáva v posledných rokoch údery, no akoby sa nedokázala brániť. Podľa jej autorky nevieme, kam ideme, ale niekedy sa zdá, že súčasní lídri nevedia ani odkiaľ ideme. Brigita Schmögnerová zdôraznila, že nedostatočné opatrenia prijaté Európskou komisiou po druhej najväčšej ekonomickej a sociálnej kríze kapitalizmu svedčia o tom, že sa v únii nepoučili.
Ani Slovensko sa nemôže pochváliť svojimi postojmi napríklad ku gréckej tragédii z posledných rokov, ani zavedením rovnej dane, ktorú odvrhli samotní Američania dávno predtým, ako ju šéf SaS „objavil“ vo svojej diplomovej práci. Absurdná bola tiež protidaňová kampaň Ľubomíra Kaníka Nedajme sa žmýkať či oslavovanie tzv. dňa daňovej slobody, keď údajne ľudia prestanú pracovať na štát, ktorý akoby ich iba zdieral.
Môže generačná výmena zmeniť politiku? Podľa autorky knihy ani nové tváre v nej obrat neurobia. Aj progresivisti sa spoliehajú na vyhorené palivo neoliberalizmu, z SaS má človek akurát zimomriavky a ani Smer zďaleka nenapĺňa očakávania, ktoré sa zvyčajne spájajú s vládnutím sociálnych demokratov. Žiaľ, to sa za posledné dve desaťročia dá povedať takmer o každej ľavicovej strane, ktorá sa v Európe dostala k moci.
Miera nerovností dnes dosahuje rozmery známe z 19. storočia. Spoločenský vývoj nikdy nie je priamočiary, o všetko – o demokraciu, sociálne a iné práva treba bojovať zakaždým odznovu, prízvukuje Brigita Schmögnerová. Naozaj je taká pesimistka? Ani veľmi nie, v jednom rozhovore pre Pravdu povedala: „Súmrak ešte nie je tma.“