Páleník: Ľahší dovoz pracovníkov je dôsledkom lobingu firiem

, 25.11.2018 08:15

Vláda schválila novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá má pri nedostatku domácej pracovnej sily rozšíriť možnosti vstupu cudzincov z tretích krajín cez agentúry dočasného zamestnávania na slovenský pracovný trh. Pravda toto opatrenie rozobrala s Viliamom Páleníkom z Ekonomického ústavu SAV.

Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV.
Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Ak novela prejde aj v parlamente, od januára sa tu, takpovediac, uvoľnia stavidlá prílevu ďalších zamestnancov zo Srbska, Ukrajiny, Vietnamu a iných krajín mimo EÚ na Slovensko. Už dnes je ich tu vyše 30-tisíc a nepochybne pribudnú ďalší. Ide podľa vás o prínosné opatrenie?

Ja s ním nesúhlasím. Je pravda, že slovenský pracovný trh má problém. Už niekoľko rokov zažívame dobré ekonomické časy, takže dopyt po pracovnej sile rastie, no jej ponuka je čoraz menšia, napríklad aj z dôvodu, že silné populačné ročníky odchádzajú do dôchodku a nastupujú slabé. Stále tu však máme skupinu asi 200-tisíc našich ľudí, dlhodobo nezamestnaných či vôbec na úradoch práce neevidovaných, no zdravých a schopných pracovať. A vláda, namiesto toho, aby sa snažila zapojiť do práce ich, reaguje zjednodušením a zrýchlením procesu dovozu zahraničných pracovníkov.

Kabinet svoj zámer zdôvodňuje tým, že pre súčasné desaťtisíce neobsadených pracovných miest sú už zásoby domácej pracovnej sily s dostatočnou kvalifikáciou prakticky vyčerpané.

Opäť zásadne nesúhlasím. Je síce pravda, že štruktúra vzdelania na Slovensku nezodpovedá potrebám trhu práce – čo je inak tiež dôsledok doterajších vládnych politík. Odmietam však podsúvanú tézu, že podniky už na voľné miesta nevedia nájsť slovenských zamestnancov s potrebným vzdelaním. Zverejnený zoznam nedostatkových profesií predsa obsahuje viacero takých pozícií, ktoré by sme rozhodne dokázali obsadiť domácou pracovnou silou. Napríklad pomocný robotník údržby, pomocník v sklade, v rastlinnej výrobe, v ovocinárstve či pomocník v kuchyni – čiže, de facto umývač riadu… Akú „dostatočnú kvalifikáciu“ treba na tieto práce?! Práve tie by mohli vykonávať naši dlhodobo nezamestnaní, vrátene Rómov. Ak vláda otvorí aj prístup k pracovným pozíciám, ktoré doslova majú charakter pomocných, vlastne len potvrdzuje neúspešnosť svojich politík v oblasti inklúzie, konzervuje dlhodobú nezamestnanosť, extrémnu chudobu, drobnú kriminalitu a ďalšie nežiaduce sociálne javy.

Zrejme by bolo vhodné pritiahnuť späť na Slovensko aj našich ľudí, ktorí momentálne pracujú v zahraničí. Je ich tam vraj zhruba 200-tisíc.

Pravdaže. No žiadne aktívne politiky, ktoré by ich priviedli späť domov – nie „po kusoch“, ale aspoň na desaťtisíce – sa, žiaľ, nerobia. Pripomínam, že prebieha brexit. Len v Británii je vyše 100-tisíc Slovákov, pre ktorých je to stresová situácia. Ocitli sa v neistote, nevedia, či zostať, alebo sa vrátiť. Neviem však o tom, že by vláda robila také opatrenia, aby sa pokúsila aspoň 10– či 20-tisíc dotiahnuť domov. Či už by im sľúbila uhradiť presťahovanie, či by im vytvorila start-upové firmy, poskytla štipendiá. Aby sa jednoducho vo vlasti cítili vítaní… Pritom tu ide o veľmi kvalitnú pracovnú silu, vzdelanú, výkonnú, s našetrenými financiami. Takú by sme tu na Slovensku potrebovali ako soľ.

Je tu ešte aj ďalšia veľká skupina, naše ženy, najmä v strednom veku, ktoré robia opatrovateľky v Rakúsku či Nemecku. Má ich tam byť 30– až 40-tisíc. No vláda argumentuje, že vonku zarábajú trikrát viac, čo im doma nevie zabezpečiť.

Podotýkam, že asociácia opatrovateliek už vyhlásila, že návrat týchto žien by zaručilo zvýšenie slovenských platov za opatrovateľské služby o 500 eur. Pretože nie sú všetko len trojnásobné platy, sú tu aj vyššie životné náklady v zahraničí a najmä stabilita rodín, čo je už aj vážny etický problém. Veľa tých žien predsa necháva doma deti v citlivom pubertálnom veku, rodiny sú rozdelené, často sa rozpadávajú. Tie ženy sú neraz aj vysokoškolsky vzdelané, čo absolútne nevyužívajú. Nechápem, prečo vláda váha, nevytvára motivačné mechanizmy, aby sa ich aj keď len 10-tisíc vrátilo. Nie je predsa normálne, ak naše ženy nechávame opatrovať v zahraničí a sem na opatrovanie ťaháme ženy z Ukrajiny či Srbska, ktoré doma tiež nechajú svoje deti.

Parlament sa má novelou zákona zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa sem pracovníci z tretích krajín ľahšie dostali už od januára. Kde vidíte dôvody takejto „pružnosti“ konania zákonodarcov? Doteraz bolo predsa agentúrne zamestnávanie najmä pre najsilnejší vládny Smer skôr tŕňom v oku a snažili sa ho čo najviac obmedzovať.

Jednoznačne je to výsledok lobizmu podnikovej sféry. Rast dopytu po pracovnej sile pri nedostatku jej ponuky logicky vedie k tlakom na rast mzdy. Tá rastie v celej EÚ, takže nie je dôvod, aby na Slovensku nerástla. Najmä ak sú u nás, v porovnaní s inými štátmi, mzdy stále veľmi nízke. Práve dobrú ekonomickú situáciu by sme mali využiť na to, aby aj u nás rástli viac. Toto opatrenie však tento proces skôr pribrzdí. Čo, pravdaže, podnikovej sfére vyhovuje. Zamestnávateľ, ak smie, radšej zamestná Srba cez agentúru za 600 eur, ako Slováka za 1 000 eur. Odborári budú mať značne sťaženú pozíciu pri kolektívnom vyjednávaní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zamestnávanie cudzincov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk