Vysoké školy prichádzajú o študentov

, 26.11.2018 13:00
škola, učenie, vysoká škola
Za klesajúcim počtom študentov je demografia a odchod maturantov do zahraničia. Autor:

Počet študentov vysokých škôl už desať rokov neprestajne klesá. Verejné vysoké školy prišli počas tohto obdobia takmer o 40 percent študentov, tie súkromné o viac ako 56 percent. Pod tento trend sa podpisuje znížená demografia či odchod maturantov do zahraničia. Rezort školstva o rušení vysokých škôl neuvažuje.

„Medzi rokmi 2017 a 2007, v ktorom bol najvyšší počet študentov verejných vysokých škôl, sa znížil počet študentov o 38,95 percenta,“ spresnilo ministerstvo školstva vo Výročnej správe o stave vysokého školstva za rok 2017. Podľa neho problém nastáva už na úrovni stredných škôl. „Od roku 2010 počet 19-ročných klesol o viac ako 26,55 percenta,“ uvádza správa.

V prípade súkromných vysokých škôl je pokles o 56,09 percenta z maximálneho počtu v roku 2011. Kým v roku 2008 bolo prijatých na súkromné školy 11 840 študentov, minulý rok to bolo 2 327.

Rezort školstva vysvetľuje, že primárnym dôvodom klesajúceho počtu vysokoškolákov nie je odchod maturantov do zahraničia, ale najmä ich demografický pokles.

„To znamená, že máme menej maturantov, ktorí sú prirodzeným zdrojom pre vstup na vysokú školu,“ uviedol tlačový odbor ministerstva. Pripomenul, že aktuálnym cieľom je, aby 40 percent populácie vo veku 30 – 34 rokov malo vysokoškolské vzdelanie, na čo netreba zvyšovať aktuálny počet študujúcich. Ministerstvo sa chce skôr zamerať na pritiahnutie študentov späť zo zahraničia.

Regulovať počet vysokých škôl ministerstvo neplánuje, chce to ponechať na prirodzený vývoj. „Je však možné očakávať, že niektoré verejné vysoké školy prestanú uskutočňovať študijné programy v niektorých študijných odboroch, nakoľko to pre ne nebude ekonomicky relevantné a nebudú vedieť nájsť dostatočný počet študentov,“ vysvetlilo tlačové oddelenie.

S klesajúcim počtom vysokoškolákov majú problém najmä súkromné školy. „V roku 2008 bol sektor na úrovni 220 000 študentov a po desiatich rokoch sme na čísle 136-tisíc,“ skonštatoval Branislav Zlocha, riaditeľ pre marketing a rozvoj súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Finančný dosah sa snažia riešiť opatreniami na znižovanie nákladov a zvyšovaním efektívnosti.

„Čo sa týka kompenzácie výpadku študentov a ich nahrádzanie externými, toto nevidíme ako cestu, keďže klesá aj počet externistov,“ zdôraznil Zlocha. Viac sa preto chcú sústrediť na prilákanie zahraničných študentov najmä z Ukrajiny a Juhovýchodnej Ázie. „Tu však narážame na relatívne neflexibilný systém udeľovania prechodných pobytov na účel štúdia, čo má za následok celkový nízky počet zahraničných študentov na slovenských vysokých školách,“ poznamenal Zlocha.

Medziročne na Slovensku pribudlo 889 zahraničných študentov, ich podiel predstavuje 8,2 percenta. „Na náraste počtu študentov zo zahraničia sa najviac podieľa Technická univerzita Košice, najmä získaním študentov s pôvodom na Ukrajine a v Indickej republike,“ spresnila výročná správa.

Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach navštevuje viac ako 1 400 zahraničných študentov z takmer 50 štátov. Patrí k nim Poľsko, Izrael, Nemecko, Švédsko, Grécko, Portugalsko, Pakistan, India, Japonsko, Nigéria, Irán či Ukrajina. „Medzi najčastejšie odbory, ktoré študujú zahraniční študenti, patrí všeobecné a zubné lekárstvo,“ priblížila hovorkyňa univerzity Linda Babušík Adamčíková. Dodala, že za posledné tri roky evidujú vyšší záujem. Napríklad na lekársku fakultu sa hlásilo 1 045 študentov z cudziny a bolo prijatých 337.

Zvýšený počet cudzincov zaregistrovala aj Univerzita Komenského v Bratislave. Tento rok ich má o 1 038 viac ako vlani. „Najväčší počet študentov prichádza z Nórska, Nemecka, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu,“ spresnila Lenka Miller, hovorkyňa univerzity. Najviac ich je na lekárskej a právnickej fakulte.

Politologička Viera Žúborová mieni, že pod klesajúci trend vysokoškolákov sa podpisuje aj odchod maturantov do zahraničia. Len v Česku ich študuje asi 25 000. „Tam ide lepší priemer. Tí ešte šikovnejší už idú ďalej, idú do Dánska, do Británie či do Ameriky,“ konštatovala Žúborová. Podľa nej je potrebné sa zamyslieť, či je počet vysokých škôl adekvátny počtu študentov.

„Začala by som byť prísnejšia na podmienky získania titulov a na úroveň obťažnosti výučby na súkromných aj verejných vysokých školách,“ navrhla politologička. Súkromné školy by však nerušila. „Keďže klesá počet študentov, súkromné vysoké školy sa omnoho viac snažia, pretože nemajú až taký prílev zo štátneho rozpočtu ako tie verejné. Vytvára to zdravú konkurenciu,“ podčiarkla Žúborová.

Podľa údajov Eurostatu aj v rámci Európskej únie počet študentov vysokých škôl medzi rokmi 2015 a 2016 najviac klesol práve u nás, a to o 9,38 %. Po nás nasledovalo Estónsko (-7,47 %), Slovinsko (-6,06 %) a Česko (-5,97 %). Pokles zaznamenalo aj Maďarsko (-4,30 %) a Poľsko (-3,77 %). Rast počtu študentov, naopak, zaznamenali Chorvátsko, Luxembursko, Dánsko, Španielsko a Belgicko. Viac študentov získalo aj Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Cyprus a Malta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoké školy #ministerstvo školstva #eurostat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
71,99
Flower box vintage kocka "L" červené ruže

Flower box vintage kocka "L" červené ruže

48,99
Flower box vintage kocka "M"  červené ruže

Flower box vintage kocka "M" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk