Petrova Lehota leží v údolí. Voda sa postupne stráca už niekoľko rokov, tento rok je však kritický. Niekoľko studní vyschlo úplne. Podľa starostu Radka Rožánka si muselo dať v týchto dňoch spraviť novú studňu až päť domov. „Voda v obci je problém, upozorňujem na to už dlhodobo,“ potvrdil starosta. Dedina nemá vodovod, ten síce budovať začali, ale nedokončili. „Kedysi tu mávali ľudia studne hlboké osem, deväť metrov, teraz si postavili domy ľudia na kopci a tí majú až sedemdesiatmetrové studne. Tým, že kopali tak hlboko, vyschli studne ľuďom nižšie, už aj dole v dedine musíme kopať do štyridsiatich metrov,“ povedala obyvateľka Petrovej Lehoty. Niektorí obyvatelia problém riešia dovozom vody do veľkých plastových kontajnerov a domácou vodárničkou.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Milan Patka, ktorý má firmu na razenie studní, poukazuje, že je obrovský zrážkový deficit. „V Petrovej Lehote majú ľudia obzvlášť už približne sedem rokov problémy s kopanými studňami. Pokiaľ je suchá zima, na jar neprší a leto je suché, voda nemá z čoho byť. Kopce nie sú nasiaknuté a voda sa nemá ako dostať do podložia,“ vysvetlil Patka.
Studne dnes musia byť hlbšie ako tie spred deviatich rokov. „A to sa nebavíme len o lokalitách, ako je Petrova Lehota, ale aj o celom Považí. Na povodí Váhu na strednom Považí hladina klesla o meter tridsať, meter päťdesiat až dva metre,“ doplnil Patka s tým, že dobre na tom nie sú viaceré dediny v okolí Trenčína, ktoré zásobujú pramene z hôr. Tie samovoľne vytekajú a sú zachytávané do rezervoárov. „Sú tu obce, ktoré dokázali čerpať desať sekundových litrov a teraz čerpajú dva sekundové litre, pretože pramene dochádzajú,“ uzavrel Patka.
Hovorkyňa spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie Zdenka Pepelová apeluje na ľudí, aby viac šetrili vodou. „Šetrenie vodou sa stáva dôležitou témou aj mimo období sucha a klesania výdatnosti vodných zdrojov. Je v záujme celej spoločnosti venovať tejto téme pozornosť, motivovať k základným, často veľmi jednoduchým každodenným opatreniam, ktoré šetria vodu, aj opatreniam, ktoré šetria samotné vodné zdroje,“ reagovala hovorkyňa.
Pokles hladiny spodných vôd na Slovensku potvrdzuje aj odborník zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Ján Gavurník. „Či prichádza krajina o vodu? Áno, znižujú sa hladiny. Priemerné ročné hladiny majú poklesový trend. My monitorujeme hladinu podzemnej vody alebo výdatnosti prameňov v približne 1 500 objektoch a dlhodobo vieme povedať, že je tam drobný pokles. Vody na Slovensku je však stále relatívne dosť. Využíva sa z nej možno štvrtina. Čiže voda je, len samozrejme suchým obdobím, ktoré prichádza čoraz častejšie a intenzívnejšie, sa zvýšeným výparom znižujú množstvá vody v pôde,“ uviedol Gavurník. Zimné obdobie dotuje výdatnosť prameňov počas jarných a letných mesiacov. „Zima sa teda prejaví v podzemných vodách. Suchá bola nielen posledná zima, ale aj minuloročné a tohtoročné leto. Hladiny podzemných vôd sú preto všade nižšie,“ zdôraznil Gavurník.
Klesajú aj hladiny riek. Napríklad na Dunaji spôsobuje nízky stav vody problémy v lodnej doprave. „V súčasnosti sa čoraz častejšie predlžujú obdobia sucha, ktoré negatívne vplývajú na plavebné podmienky na Dunaji. Tento rok sa nízky stav na vodnej ceste začal prejavovať už v júli,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Momentálne je síce situácia lepšia a hladina má ustálený charakter. Z ekonomického hľadiska sa však dlhodobo vyskytujúci nízky stav hladiny vody na Dunaji nepriaznivo prejavuje na zníženej preprave. „Pre nízke vodné stavy sa plavba na vodných cestách nezastavuje. Účastníkmi prevádzky plavidiel na Dunaji sú totiž rôzne druhy a typy plavidiel s rôznymi technickými parametrami, napríklad ponormi. To znamená, že keď pre istý druh plavidla je plavba ešte bezpečná, pre ďalšie druhy už nemusí byť,“ dodala Ducká.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Podľa hovorcu riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Mariána Bocáka na nedostatok zrážok a ich nerovnomerné rozloženie doplácajú predovšetkým drobné vodné toky. Tie majú nízky prietok, prípadne úplne vysychajú. Štátna firma tvrdí, že robí všetko preto, aby vodu zadržala. „Slovenský vodohospodársky podnik zabezpečuje zadržiavanie a vhodné hospodárenie s vodou v krajine, ktoré sa nám darí napĺňať vďaka vybudovaným priehradám, kde badať klesanie vodnej hladiny vplyvom pretrvávajúceho sucha len mierne, a to hlavne v horúcich letných dňoch, keď sú prítoky do nádrží menšie ako ich biologický odtok,“ povedal Bocák. Pre nízke zrážky pozorujú vodohospodári v posledných týždňoch nízke hladiny riek na celom Slovensku, podľa neho však nejde o výnimočnú situáciu. „Dunaj pri Devíne dosahuje úroveň hladiny nízkej plavebnej vody, čo znamená, že na určitých úsekoch je aj tu plynulá plavba obmedzená, ale nie zastavená. Celkovo na slovenskej časti Dunaja pozorujeme 15 obmedzení,“ uzavrel Bocák.
Otázkou sucha sa začiatkom tohto roka zaoberala vláda. Podporila materiál z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý rieši dôsledky sucha a nedostatok vody. „Obsahuje konkrétne kroky ako bojovať s dôsledkami sucha a nedostatkom vody na Slovensku. Ide o prierezový dokument, ktorý sa zameriava na preventívne, ale aj krízové a operatívne opatrenia vo viacerých oblastiach a sektoroch – od vodného hospodárstva, cez opatrenia v sídelnej krajine, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, až po výskum a vzdelávanie v oblasti dôsledkov sucha a nedostatku vody,“ objasnil hovorca zeleného rezortu Tomáš Ferenčák.
Ministerstvo podľa neho zároveň vyhlásilo výzvu na vodozádržné opatrenia. Výzva sa zameriava na zachytávanie zrážkovej vody v intraviláne obcí, či už prostredníctvom odvádzania dažďovej vody z ciest do dažďových záhrad, jazierok umelých mokradí aj retenčných nádrží. <