Voliči do 24 rokov dali najviac hlasov v prieskume extrémistom. Opytovanie robila agentúra Focus v októbri na vzorke tisíc respondentov. „Najvyššiu podporu medzi rozhodnutými mladými voličmi má ĽS Naše Slovensko s dvadsiatimi percentami,“ priblížil zistenia Michal Považan z Rady mládeže Slovenska. Na druhom mieste s viac ako 14 percentami skončila strana SaS a trojicu uzatvára hnutie OĽaNO s trinástimi percentami.
Podobne vysokú podporu medzi mladými získali extrémisti podľa štúdie bratislavského Inštitútu pre verejné otázky aj v roku 2016, keď sa konali parlamentné voľby. Preferencie kotlebovcov medzi Slovákmi vo veku 18 až 39 rokov vtedy dosiahli 23,5 percenta. Respondentom v tejto skupine sa pozdávali najmä návrhy na obmedzenie štátnych sociálnych dávok pre Rómov či kritika na adresu štátneho zriadenia na Slovensku.
Je to zrkadlo mladých k súčasnej vládnej politike. Zle sa pozerajú na to, že sa neriešia vážne problémy, ale na druhej strane dokážu strany dlho diskutovať o veciach ako rigorózna práca.šéf agentúry Focus Martin Slosiarik
„ĽS NS sa tak stabilizovala ako silný politický subjekt medzi skupinou mladých vo veku 18 až 24 rokov,“ konštatoval Považan vzhľadom na výsledky oboch prieskumov. Ten si myslí, že pod podporu kotlebovcov sa podpisuje najmä frustrácia mladých a klesajúca dôvera k tradičným stranám. Kotlebovcov najčastejšie uvádzali mladí muži z Banskobystrického kraja, ktorý je podľa Považana špecifický v tom, že je zložený z veľkého množstva malých obcí a miest. „Ide často o obce na konci ciest, a v tejto oblasti je horšia infraštruktúra ako na východe Slovenska,“ naznačil Považan.
Tretina mladých podľa októbrového opytovania voliť chce, nevie však koho. „Štyria z desiatich nevedia, koho by volili, alebo sa neplánujú volieb zúčastniť. Politické strany by to mali využiť a pokúsiť sa mladých získať na svoju stranu,“ mieni Považan.
Katarína Čavojská z Rady mládeže pripomína, že mladí ľudia netvoria homogénnu skupinu. „Takmer polovica žije v malých obciach a mestách, s čím súvisia problémy ako doprava, životná úroveň a ďalšie neriešené problémy, čo sa podpisuje pod inklináciu k extrémistom,“ priblížila Čavojská. Mladí hľadajú rýchle a jednoznačné riešenia. Zaváži aj fakt, že strany často prijímajú rozhodnutia, ktoré odporujú ich ľavicovej alebo pravicovej politickej orientácii. „Mladí sú zmätení, a preto sa obracajú k stranám, ktoré jasne presadzujú svoj názor. Potom im neprekáža, že takéto strany sú aj v opozícii,“ zhrnul Považan.
Rada pripomína, že na voľbu mladých a ich ochotu zúčastniť sa na voľbách značne vplýva aj ich členstvo v záujmových mládežníckych spolkoch. „Prieskum ukázal, že tí, ktorí mali alebo majú skúsenosť s takýmto členstvom, majú vyššiu vôľu zúčastniť sa volieb,“ uviedla Čavojská.
Výsledky prieskumu o preferenciách rozhodnutých mladých do 24 rokov
politická strana | podpora |
---|---|
ĽS NS | 20,1 % |
SaS | 14,1 % |
OĽaNO – NOVA | 13 % |
Smer | 11,2 % |
Sme rodina – Boris Kollár | 10 % |
KDH | 7,7 % |
SNS | 5,7 % |
Progresívne Slovensko | 5,3 % |
SPOLU – občianska demokracia | 2,9 % |
Most-Híd | 2,1 % |
SZS (Strana zelených Slovenska) | 2 % |
SMK | 1,4 % |
Zdroj: Prieskum agentúry Focus pre Radu mládeže Slovenska
Dodala, že práve takéto organizácie pomáhajú predchádzať radikalizácii mladých. Problémom je aj ich slabé financovanie zo strany ministerstva školstva. Dnes ročne takéto spolky dostávajú 2,5 milióna eur na svoje fungovanie. Podľa Považana by potrebovali desať miliónov. „Aj preto z Eurobarometra vyplynulo, že zapojenie našich mladých do záujmových mládežníckych organizácií je iba na úrovni jedného percenta, čím sme sa ocitli na chvoste Európskej únie,“ pripomenula Čavojská.
Ministerstvo školstva si dôležitosť spolkov pre mládež uvedomuje. „Rezortu bol preto tento rok zvýšený objem finančných prostriedkov na financovanie záujmových mládežníckych organizácií o takmer pol milióna eur, čo predstavuje sumu takmer 3 milióny eur,“ reagoval tlačový odbor rezortu. Ten tvrdí, že v súčasnosti spolu s Radou mládeže pripravuje nový zákon o mládeži, v rámci ktorého sa bude riešiť aj otázka financovania takýchto organizácií.
Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik si myslí, že štandardné strany o podporu mladých voličov prišli. Podľa neho tí takto vyjadrili kritiku. „Je to zrkadlo mladých k súčasnej vládnej politike. Zle sa pozerajú na to, že sa neriešia vážne problémy, ale na druhej strane dokážu strany dlho diskutovať o veciach ako rigorózna práca, čo mladí hodnotia ako zástupný problém,“ nazdáva sa Slosiarik.
Prieskum verejnej mienky realizovala agentúra Focus od 3. do 23. októbra na vzorke tisíc respondentov. Išlo o mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Prieskum skúmal názory mladých aj z hľadiska pohlavia, veku, veľkosti sídla a regiónu.
Aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv pripomína, že štandardné politické strany majú problém zaujať voličov v celej Európe, nielen na Slovensku. Viac ako 20-percentnú podporu kotlebovcov však považuje za znepokojujúcu. „Čo sa týka prvovoličov, vždy volia politické strany, ktoré nie sú pri moci, v tomto smere sú tradične experimentátori,“ vysvetlil Weisenbacher.
Problémom je už podpora mladých vo veku 22 až 24 rokov. O extrémizme a o režime vojnového Slovenského štátu sa podľa neho rozpráva málo. „Názor spoločnosti na to obdobie je veľmi problematický. To je dôvod, prečo je to ťažké odsúdiť v očiach mladých ľudí. Nie je v poriadku, aby tu na jednej strane fungovali organizácie, ktoré v názve majú Jozefa Tisa, odsúdeného vojnového zločinca, a na druhej strane, aby sa pedagógovia snažili hovoriť mladým, že tento režim zabíjal svojich vlastných občanov a nie je možné sa k nemu stavať ako niečomu normálnemu,“ poukázal aktivista. Podľa neho by mal aj štát zaujať jednoznačnejší postoj k extrémistickým stranám a ich existenciu prísne postihovať. „Ak by vo Francúzsku niekto oslavoval tamojšiu kolaboračnú Pétainovu vládu, bol by odsúdený na nepodmienečné odňatie slobody,“ uzavrel aktivista.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.