Parlament má na novembrovej schôdzi hlasovať o ústavnom zákone, ktorým sa stanoví strop pre vek odchodu do dôchodku. Ak by návrh prešiel, ústavným zákonom by bolo stanovené, že vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov.
Hlasovanie prebehne pravdepodobne na budúci týždeň, a Smer, ktorý zákon navrhuje, naň potrebuje ústavnú väčšinu, teda minimálne 90 hlasov. Na svoju stranu by preto potreboval získať aj časť opozície. S rokovaniami zatiaľ uspel pri strane Borisa Kollára Sme rodina. Ten si stanovil podmienku, že jej poslanci za zákon budú hlasovať len v prípade, ak právna úprava pri nároku na dôchodok zohľadní aj ženy, ktoré vychovali dieťa. V ústavnom zákone by sa tak mala objaviť formulácia: „Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu, každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie.“ Ustanovenie by sa teda malo týkať aj otcov, opatrovníkov či náhradných rodičov. Návrh v polovici septembra prešiel do druhého čítania vďaka hlasom 93 poslancov.
Na minulej schôdzi vytiahol vlastný návrh úpravy odchodu do dôchodku líder OĽaNO Igor Matovič. Ten navrhoval, aby do dôchodku mohol ísť každý, kto odpracoval 40 rokov. Tí, čo pracovali už od 16 alebo 18 rokov veku, by teda mali nárok na dôchodok už vo svojich 56 alebo 58 rokoch, s tým, že dôchodok by sa im krátil. „Automat by platil naďalej, ale tí ľudia, ktorí odpracujú 40 rokov, by už mohli ísť do dôchodku,“ vysvetľoval Matovič. Teraz totiž platí tzv. automat, ktorý každoročne pridáva k penzijnému veku niekoľko desiatok dní. Odchodový vek je teda presne stanovený iba na tento rok, a to na úrovni 62 rokov a 139 dní.
Matovič svoj návrh predstavil prvýkrát na minulej schôdzi len krátko predtým, ako mali poslanci o dôchodkovom strope hlasovať. Smer, ktorý pôvodne počítal s tým, že sa mu podarí získať aj podporu OĽaNO, si už nebol istý, že bude mať potrebných 90 hlasov, hlasovanie preto odložili na november. Neistá bola zrazu aj podpora Kollára. Ten totiž vyhlásil, že sa mu Matovičov návrh pozdáva a podporu smeráckemu návrhu si musí premyslieť.
Dnes je však v hre len návrh Smeru, obohatený o pripomienky strany Sme rodina. „Robertovi Ficovi extrémne záleží na tom, aby tento návrh zákona bol prijatý. O to viac, lebo som to trošku pokazil a s tým alternatívnym návrhom som prišiel ja. A to si myslím, že je pre neho motivácia kúpiť ten jeden alebo dva hlasy,“ vyhlasuje Matovič. Smer tvrdí, že o podpore pre svoj návrh stále rokuje a Matovičove reči považuje za zavádzajúce. Nemôže však počítať ani so všetkými hlasmi koalície, keďže šéf Mostu-Híd Béla Bugár sa vyjadril: „Dáme tomu voľnú ruku, ale predpokladám, že nebudú za to hlasovať naši poslanci.“
Ešte v lete predseda Smeru Fico presviedčal: „Ak tento zákon nebude mať podporu ústavnej väčšiny, my ho nebudeme ďalej tlačiť v podobne ústavného zákona, ale predstavíme ho v podobe obyčajného zákona.“ Na tom, aby dôchodkový strop bol vecou ústavného zákona, však trvali kollárovci. Dnes Fico vraví, že ak neprejde ústavný zákon, pôjdu do referenda.
Dôvod, pre ktorý sa Smer rozhodol upraviť nanovo odchod do dôchodku, vysvetlil minister práce (Smer) Ján Richter takto: „Nie je možné, aby dnešné deti išli do dôchodku až po sedemdesiatke. Ak by sme fungujúcemu mechanizmu nedali reálny strop, tak musia vedieť, že to tak bude. Je možné predpokladať, že dôchodkový vek sa bude aj v ďalších rokoch zvyšovať. Ak vek odchodu do dôchodku nezastropujeme, vystavíme ľudí tomu, že sa veľmi vysokého veku budú musieť dožívať v pracovných aktivitách a možno nebudú na to pripravení.“
Pri znižovaní dôchodkového veku môže byť napokon dôležité kto deti vychoval aj keď Smer hovorí najmä o znižovaní stropu pre ženy. O tom ako možno definovať výchovu hovorila nedávno pre TV Pravda sociologička SAV Zuzana Kusá. Jej názor si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
S argumentáciou Smeru sa od začiatku nestotožňuje časť opozície. Jej výhrada spočíva v tom, že dôchodkový vek sa má týkať až ľudí narodených v roku 1965 a mladších, a nie je možné prijať takéto významné ekonomické opatrenie na niekoľko rokov dopredu, navyše ústavným zákonom. SaS je od začiatku proti tomuto návrhu. Viackrát ho kritizoval aj bývalý minister práce a dnes nezaradený poslanec Jozef Mihál. „Chcem vás varovať pred dôsledkami. Nenájdete jedného ekonóma na Slovensku, ktorý by toto opatrenie podporoval,“ povedal. „Zakladáte pre budúce generácie problémy a skrytý dlh. Je nezodpovedné, ak hovoríte ľuďom, že sa budú mať lepšie, ak pôjdu skôr do dôchodku,“ povedal Mihál. Negatívne stanovisko k tomu zaujala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.