Prezident upozornil, že schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na tento príspevok, a je teda diskriminačný. Rozlišuje ich v závislosti od toho, či v podniku pracujú menej alebo viac ako dva roky a či podnik zamestnáva menej alebo viac ako 50 ľudí.
Podľa novely sa od januára budúceho roku zavedie nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov. Príspevok bude vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne.
Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok budú mať len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Nárok naň bude mať pritom len človek, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej bude možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná.
Podľa predkladateľov by malo toto opatrenie podporiť domáci cestovný ruch. Poslanci argumentujú tým, že v štátoch, kde je podobný systém zavedený už roky, napríklad Francúzsko, Maďarsko či Taliansko, zaznamenávajú vyššiu účasť tamojších turistov na domácich dovolenkách.
Zákon o stranách tiež odmietol
Prezident rovnako ani na druhýkrát nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach. Poslanci jeho veto prelomili 27. novembra a schválili tak novelu, ktorá zavádza novú reguláciu pre voľby do NR SR a Európskeho parlamentu. Podmienkou pre kandidujúce strany bude, aby strana, ktorá chce ísť do volieb, mala stanovený minimálny počet orgánov a členov orgánov strán. Zo zákona každá strana bude musieť mať revíznu komisiu, rozhodcovský orgán a výkonný orgán (predsedníctvo). Okrem toho najvyšším straníckym orgánom bude snem. Strany, ktoré budú chcieť kandidovať do NR SR alebo Európskeho parlamentu, budú musieť okrem zoznamu kandidátov a volebnej kaucie predložiť aj zoznam počtu členov strany.
Viaceré ustanovenia zákona podľa názoru prezidenta neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov SR zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. „Ústava SR hovorí jednoznačne. Toto právo možno obmedziť len ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Iné dôvody ústava nepripúšťa,“ zdôraznil prezident Kiska. Zákonodarca neuviedol žiadne skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že obmedzenia, ktoré schválený zákon zavádza, sú odôvodnené a primerané.
Prezident je presvedčený, že viaceré otázky a problémy fungovania politických strán na Slovensku by mali byť podrobené dôkladnejšej diskusii. Poznamenal však, že slobodná politická súťaž je základom demokracie. „Môžeme súhlasiť alebo nesúhlasiť s tým, ako sú strany a hnutia organizované, koľko majú členov, či sú postavené na jednom človeku alebo na tíme. Je však napokon na voličoch, aby si vybrali stranu, ktorú považujú za schopnú reprezentovať ich záujmy,“ dodala hlava štátu. Zákon bol navrhnutý z iniciatívy poslancov parlamentu, neprešiel štandardným pripomienkovým konaním, chýbala mu širšia spoločenská diskusia. Podľa prezidenta by bolo žiaduce, aby prípadné zmeny boli výsledkom širšej politickej zhody po dostatočnom vyhodnotení možných rizík. To sa v prípade schváleného zákona nestalo.