Policajného prezidenta bude naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktoré musí odobriť nadpolovičná väčšina jeho členov. Menovaný bude na štyri roky s možnosťou opätovného vymenovania. Na ustanovenie do funkcie bude teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra.
Podľa zákona má byť do funkcie policajného prezidenta vymenovaný len príslušník Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Podľa novely ho môže minister odvolať pre závažné dôvody, ktoré však bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina členov brannobezpečnostného parlamentného výboru. Ľubomír Galko (SaS) pôvodne na rokovaní výboru presadil zmenu, aby stačila nadpolovičná väčšina členov tak, ako je to v procese výberu policajného šéfa. V pléne však tento pozmeňujúci návrh vyňali zo spoločnej správy na návrh Jaroslava Bašku (Smer-SD) na osobitné hlasovanie, ktorým neprešiel.
Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu. Novela zákona počíta s vytvorením Úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Bude podeň patriť aj vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde.
Výbor nebude preskúmavať sťažnosti
Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby bude menovať do funkcie vláda SR na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.
Poslanci zároveň odobrili pozmeňujúci návrh Antona Hrnka (SNS) a Róberta Madeja (Smer). Tí presadili, že Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť napokon nedostane úlohu preskúmavať vybavovanie sťažností, ktoré smerujú proti postupu príslušníkov ozbrojených zborov.
Tvrdili totiž, že preskúmavanie sťažností sa javí ako inštitút kvázi mimoriadneho opravného prostriedku, pričom táto činnosť má povahu administratívneho konania, čo prináleží výkonnej moci. „NR SR a jej orgány sú zložkou zákonodarnej moci, ktorej v zmysle jej kompetencií nepatrí právo rozhodovať o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. To prislúcha moci výkonnej a súdnej,“ uviedli Hrnko a Madej.