Nové časy v polícii

, 10.12.2018 06:00
policia, prezidium policajneho zboru
Sídlo Prezídia Policajného zboru SR v Bratislave. Autor: ,

Políciu čakajú veľké zmeny. Poslanci schválili novelu zákona o Policajnom zbore. Tá prinesie prísnejšie a otvorenejšie podmienky pri vymenovaní šéfa policajnej inšpekcie a prezidenta Policajného zboru. Súčasný prezident Milan Lučanský o svojej kandidatúre zatiaľ rozhodnutý nie je, ale ako priznal, zvažuje ju. Zásadnou premenou prejde tiež policajná inšpekcia.

„Zavádza sa nový a transparentnejší spôsob voľby policajného prezidenta a šéfa inšpekcie a posilňuje sa ich postavenie. Som rada, že sa väčšina poslancov túto novelu z dielne ministerstva vnútra rozhodla podporiť,“ povedala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer). Zákon bude platiť od 1. februára a nový prezident sa tak dá podľa ministerky očakávať už niekedy v lete. „Bude to mať určité časové následnosti, ale ako som avizovala, dúfam, že do leta budúceho roka skutočne bude nový prezident zvolený novou formou aj nominovaný do svojej pozície,“ avizovala Saková.

Dnes si minister vnútra sám určuje, komu zverí vedenie celého Policajného zboru. Po novom to už nebude mať také jednoduché. „Nový policajný prezident bude menovaný na štyri roky a do funkcie ho bude musieť odporučiť odborná komisia aj brannobezpečnostný výbor,“ priblížila Saková.

Na príprave nových pravidiel sa podieľal aj dočasný šéf polície Milan Lučanský. „Vítam novú voľbu prezidenta Policajného zboru, myslím, že pravidlá sú prísne, ale aspoň nikto nemôže povedať, že si minister vnútra vybral podľa svojej svojvôle a subjektívneho pohľadu. Kto spĺňa podmienky, môže sa zúčastniť voľby a každý z uchádzačov má rovnaké možnosti. Široké spektrum odborníkov, od ktorých úsudku kandidát závisí, je pre mňa zárukou výberu kvalitného profesionála, na ktorého sa môže spoľahnúť 23-tisíc policajtov a samozrejme aj celá spoločnosť,“ uviedol Lučanský.

Podľa rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej je schválená legislatíva aj vzhľadom na to, ako vymenovanie policajného prezidenta doteraz vnímala verejnosť, veľkým posunom. „Do výberu je zapojená odborná komisia, parlamentný výbor, kandidát podstupuje verejné vypočutie, kde bude musieť preukázať vedomosti, skúsenosti a predstavy o fungovaní Policajného zboru. Je to značný progres,“ myslí si Kurilovská.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný je kritickejší. „Až také veľké odpolitizovanie to nie je, aj keď nejaké výhody to má. Moja predstava je konsenzus v celom politickom spektre, že na tieto funkcie sa nevyberá podľa toho, kto je komu blízky, ale podľa výsledku, kvalít a celého súboru odborných kritérií. Je to taký malý krok dobrým smerom, ale obávam sa, že na ďalšie roky to zostane v takomto nedokonalom stave,“ vysvetlil analytik, ktorému prekáža najmä zásah parlamentu a jeho výboru do voľby týchto dvoch funkcií. "Je to zvláštna poistka, ktorú viem politicky pochopiť, ale nepovažujem ju za šťastnú,“ dodal Žitný s tým, že novela je skôr reakciou na aktuálne spoločenské udalosti posledných mesiacov než na dlhodobé potreby krajiny. Medzi najvážnejších kandidátov na šéfa polície patrí súčasný prezident zboru Milan Lučanský. „Stále som sa nerozhodol, ale zvažujem túto možnosť,“ odpovedal na otázku Pravdy, či sa do konkurzu prihlási.

„Myslím si, že pán Lučanský sa veľmi dobre zhostil tejto funkcie. Vnímam ho veľmi pozitívne,“ povedala Kurilovská. Podobne jeho prácu vidí aj Žitný. „Lučanského meno by som medzi kandidátov dal bez váhania,“ zdôraznil analytik.

Zásadná zmena sa dotýka aj dlho diskutovanej témy policajnej inšpekcie, ktorá vyšetruje trestné činy príslušníkov zboru. Jej zákonnosť opakovane spochybňoval senát Najvyššieho súd s účasťou sudcu Štefana Harabina, ktorý namietal nezávislosť inšpekcie organizačne podriadenej ministerstvu vnútra. Dôkazy získané inšpekciou proti odsúdeným policajtom vyhlasoval za neplatné a naposledy v januári opäť zrušil rozsudok proti dvom policajtom odsúdeným za branie úplatku.

Zo sekcie kontroly a inšpekčnej služby sa stane Úrad inšpekčnej služby a z priameho podriadenia ministerstvu sa stáva samostatnou súčasťou Policajného zboru. Získa tak kompetencie, ktoré má polícia, napríklad používanie odpočúvacej techniky či prelomenie bankového tajomstva.

Úradu pripadne aj zodpovednosť za vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a od roku 2020 príslušníkov Finančnej správy. Všetky trestné činy v kompetencii úradu bude dozorovať len krajská prokuratúra. „K tomuto záveru sme došli po dlhých rokovaniach s Generálnou prokuratúrou a myslím, že spokojné sú obidve strany,“ reagoval Lučanský.

Z návrhu poslanci odstránili možnosť preskúmavania sťažností smerujúcich proti postupu príslušníkov ozbrojených zborov brannobezpečnostným parlamentným výborom. „Každý väzeň má pocit, že mu polícia nejakým spôsobom ukrivdila. Viete si predstaviť, že by desiatka poslancov vo výbore sedela nad tisíckami takýchto sťažností? Veď by už nerobili nič iné,“ objasnil svoj pozmeňujúci návrh Róbert Madej (Smer).

Podľa Kurilovskej je aj dnes zabezpečená určitá nezávislosť a kontrola, ktorú vykonáva prokuratúra. „Ak keď je inšpekcia dlhodobo napádaná, otázka je, či oprávnene. Inšpekcia sa dostane pod Policajný zbor s rozšírenými kompetenciami, ale mimo právomoc policajného prezidenta, nebude tam môcť byť ďalej spochybňovaná. Ide o výrazný posun,“ priblížila rektorka.

Najzásadnejšie zmeny

Výber, vymenovanie a odvolávanie

  • Policajný prezident a riaditeľ policajnej inšpekcie budú mať funkciu obmedzenú na štyri roky.
  • Tá istá osoba môže byť vymenovaná najviac dvakrát.
  • Uchádzači predložia životopisy, ktoré budú zverejnené na webe ministerstva vnútra. Musia mať desať rokov praxe v zbore a päť rokov vo funkcii vyššieho nadriadeného.
  • Sedemčlenná komisia, ktorá povedie výberové konanie policajného prezidenta, bude zložená zo zástupcov ministra vnútra, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, rektora Akadémie Policajného zboru a odborového zväzu policajtov.
  • Sedemčlenná komisia, ktorá povedie výberové konanie riaditeľa úradu inšpekcie, bude zložená zo zástupcov ministra vnútra, ministra spravodlivosti, ministra financií, generálneho prokurátora, policajného prezidenta, rektora Akadémie Policajného zboru a odborového zväzu policajtov.
  • Brannobezpečnostný výbor parlamentu kandidátov verejne vypočuje a odporučí aspoň troch, ktorých schváli nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.
  • Spomedzi schválených kandidátov na policajného prezidenta si vyberá a do funkcie vymenúva minister vnútra.
  • Spomedzi schválených kandidátov na riaditeľa inšpekcie si vyberá a do funkcie vymenúva vláda.
  • Minister môže policajného prezidenta odvolať iba zo závažných dôvodov, pričom ich musí parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť odobriť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov.
  • Vláda môže šéfa inšpekcie odvolať iba zo závažných dôvodov, pričom ich musí parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť odobriť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov.

Policajná inšpekcia

  • Sekcia kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra sa mení na Úrad inšpekčnej služby.
  • Z priameho podriadenia ministerstvu sa stáva samostatnou súčasťou Policajného zboru a získava porovnateľné právomoci
  • Získa možnosť napríklad používania odpočúvacej techniky či prelomenia bankového tajomstva. Bude vyšetrovať aj trestné činy príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a od roku 2020 aj príslušníkov Finančnej správy.
  • Všetky trestné činy v kompetencii úradu bude dozorovať už len krajská prokuratúra, kým dnes sú v takýchto konaniach príslušné okresné prokuratúry.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#polícia #novela zákoina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku