Školáci tak budú mať možnosť vyskúšať si ľudové tance, spevy, remeslá a získajú aj vedomosti o hospodárení a práci v minulosti. Predmet sa bude predovšetkým zameriavať na ľudovú kultúru konkrétneho regiónu a jeho cieľom je prebudiť v deťoch národné povedomie a záujem o udržiavanie slovenských tradícií a zvykov.
Rozhodnutie o zaradení folkloristiky do učebnej osnovy je na riaditeľoch základných škôl. „Naša škola je zameraná na šport a jazyky, nevidím preto priestor na implementáciu podobného predmetu do vyučovacieho procesu," vyjadrila sa riaditeľka prešovskej Základnej školy Československej armády Ľubica Kohániová.
Prekážkou pri zavedení nového predmetu môže byť aj nedostatok voľných hodín. „Ak by sme chceli vyučovať folkloristiku, museli by sme znížiť počet hodín pri iných predmetoch,“ obáva sa Pavol Demko, riaditeľ Základnej školy v Zákamennom. „Máme stabilné učebné osnovy a o ich ďalšom rozširovaní neuvažujeme," reagovala riaditeľka ZŠ v Slovenskom Grobe Anna Laláková.
Naopak, riaditeľka ZŠ Lúčna vo Vranove nad Topľou Blažena Matišová folkloristiku ako nový predmet víta. „Nakoľko na našej škole funguje detský folklórny súbor, o predmet by bol určite záujem," vyjadrila sa. Problém nevidí ani v jeho personálnom riešení. „Učitelia prvého stupňa alebo učitelia hudobnej výchovy sú plne kvalifikovaní na vyučovanie tohto predmetu."
Folkloristika ako predmet nie je úplnou novinkou, v niekoľkých základných školách v Trenčianskom kraji je súčasťou vyučovania už druhý rok a teší sa veľkej obľube detí aj rodičov. „Skúsenosti s vyučovaním tohto predmetu zatiaľ v prvom ročníku primárneho vzdelávania potvrdzujú, že žiaci sa prostredníctvom tohto predmetu učia úcte a skromnosti, šikovnosti, kreativite, vzájomnej pomoci a rešpektu," opisuje prínosy Ľudovít Hajduk, riaditeľ ŠPÚ. „Rátame, samozrejme, aj s vytvorením vzdelávacích programov pre učiteľov a organizovaním školiacich seminárov pre učiteľov," dodal.
Štátny pedagogický ústav momentálne pripravuje k predmetu podrobné osnovy, ktoré by mali byť zverejnené v máji 2019.
Z pohľadu docentky Katedry etnológie a muzeológie FiF UK Hany Hlôškovej je táto iniciatíva chvályhodná. Upozorňuje na potrebu začleniť do projektu viacerých odborníkov z ústavov SAV či univerzitných katedier. „Problematika tradičnej kultúry sa nemôže zužovať len na folklórne prejavy – hudbu, piesne a tance, jej súčasťou sú aj zvyky a obrady, tradičný odev, strava, architektúra a bývanie, rodinný a spoločenský život – skrátka prejavy každodennej i sviatočnej kultúry," pripomenula Hlôšková. Návrat k tradíciám je podľa nej v súčasnosti veľkým fenoménom, je však dôležité, aby sa tak dialo primeraným spôsobom.