Definíciou antisemitizmu vyjadrila NR SR jasný postoj proti nenávisti

, 12.12.2018 06:00
SPOMIENKA: Pamätný deň obetí holokaustu
Slovensko si každý rok pripomína židovské obete z obdobia druhej svetovej vojny. Snímka z kladenia vencov je zo 7. septembra tohto roku pri Pamätníku holokaustu v Bratislave. Autor: ,

Je to krok, za ktorý si Slovensko jednoznačne zaslúži uznanie. Zhodujú sa na tom členovia židovskej komunity doma aj v zahraničí, ktorých denník Pravda oslovil v súvislosti s uznesením o definícii antisemitizmu, ktoré NR SR prijala koncom minulého mesiaca.

Identifikácia antisemitizmu

Definíciu vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA), ktorá má veľký rešpekt, pripomenul Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry (MŽK). „Príprava definície antisemitizmu trvala niekoľko rokov, vypracovala ju skupina medzinárodne uznávaných odborníkov, až ju nakoniec schválilo 31 členských štátov IHRA,“ podčiarkol Mešťan.

Riaditeľ múzea dôrazne odmietol názor Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv, ktorý povedal, že definícia „ohrozuje slobodu slova na Slovensku“ s tým, že podľa neho text „nie je ani tak o antisemitizme, ako je o ochrane štátu Izrael pred kritikou, ktorá môže byť aj oprávnená“. (Weisenbacher to uviedol pre Pravdu po hlasovaní v slovenskom parlamente, kde návrh uznesenia podporilo 112 členov.)

Mešťan popiera domnienku, že by text bol nejaký „politický manéver“, ako o ňom hovoria tí, čo ho spochybňujú. „Ide o identifikáciu antisemitizmu pri páchaní trestných činov z nenávisti, násilie a vandalizmus zameraný proti synagógam, židovským cintorínom a inštitúciám a podobne,“ zdôraznil.

Aktívne Slovensko

Uznesenie NR SR obsahuje text definície v znení, ako ju prijala IHRA; je to logické vyústenie činnosti Slovenskej republiky v boji proti antisemitizmu, ozrejmila Stanislava Šikulová, zástupkyňa riaditeľa MŽK. „Slovensko sa stalo plnohodnotným členom tejto aliancie na jeseň 2005. Je to vyjadrenie vôle našej krajiny byť medzi štátmi, ktoré podporujú vyučovanie o holokauste, jeho pripomínanie aj historické bádanie,“ poznamenala.

Slovensko urobilo významný krok vpred. Ukázalo, že sa pridalo k medzinárodnej koalícii v boji proti antisemitizmu.
Mark Weitzman, riaditeľ vládnych záležitostí Strediska Simona Wiesenthala

Šikulová zdôraznila, že holokaust zanechal na Slovensku hlboké stopy: „V rokoch 1942 – 1944 deportovali z vtedajšieho slovenského územia až viac ako 70-tisíc Židov do táborov smrti. Väčšina v koncentrákoch zahynula.“

Pokiaľ ide o IHRA, Mešťan dodal, že Slovensko pravidelne vysiela na zasadnutia aliancie svojich zástupcov: „Nielen odborníkov z MŽK a Múzea holokaustu v Seredi, ale aj zástupcov rezortu diplomacie a ministerstva školstva, a tiež vedeckého pracovníka Slovenskej akadémie vied. Toto dokazuje, ako náš štát vážne vníma činnosť IHRA.“

Hlasy zo zahraničia

Uznesenie NR SR nielen špecifikuje prejavy antisemitizmu. Súčasne aj odporúča vláde, aby pripravila legislatíve návrhy tak, aby zodpovedali definícii boja proti nenávisti voči Židom.

Kladné hlasovanie 112 členov parlamentu si vysoko cení Giora Amir, jeden z mála slovenských Židov, čo mali šťastie prežiť genocídu. „Srdečne pozdravujem všetkých predstaviteľov NR SR, ktorí sa pripojili k iniciatíve. Určite sa nájdu takí, čo budú hľadať nedostatky v definícii, čo však nijako neovplyvňuje význam dosiahnutého,“ povedal 90-ročný rodák z Prešova, ktorý už niekoľko desaťročí žije v Izraeli, kde po jeho vzniku pár rokov po skončení vojny pomáhal zakladať jeden z kibucov.

Amir pripomenul, že Európa sa naveky tragicky zapísala do dejín ako svetadiel, kde dochádzalo k masovému vraždeniu Židov počas éry nacistickej rozpínavosti. „Aj preto rozhodnutie NR SR považujem za krok proti rasovým predsudkom v súčasnosti a dúfam, že to bude trvalá súčasť výučby na školách,“ dodal.

Aj Mark Weitzman, riaditeľ vládnych záležitostí Strediska Simona Wiesenthala, si váži, ako hlasovala drvivá väčšina slovenských poslancov. „Slovensko urobilo významný krok vpred tým, že prijalo pracovnú verziu IHRA o definícii antisemitizmu. Ukázalo, že sa pridalo k medzinárodnej koalícii v boji proti antisemitizmu,“ vyzdvihol Weitzman (Stredisko Simona Wiesenthala sa stalo celosvetovo známe najmä pátraním po vojnových zločincoch, ktorí páchali holokaust.)

Nejde o žiadne obmedzenie slobody prejavu

Yehuda Bauer

Obyvateľstvo Izraela tvorí 80 percent Židov a hlasy proti nemu znamenajú, že ide o popieranie existencie štátu; vyzerá to ako stredoveký koncept jasného antisemitizmu, uviedol to pre Pravdu svetoznámy izraelský historik Yehuda Bauer. Rodák z Prahy, ktorý má už 92 rokov, stále pôsobí ako profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, kde sa venuje hlavne dejinám holokaustu.

Čo prekáža tým, ktorí odmietajú definíciu antisemitizmu vypracovanú IHRA?

Znepokojuje ich najmä sloboda kritizovať politické kroky štátu Izrael. Keď sa však zahĺbime do textu, zistíme, že obava je zbytočná.

Prečo?

Príklady uvedené v definícii minimalizujú zmysel výhrad; uvádzajú totiž, že kritika izraelskej politiky neznamená antisemitizmus. Keby to bolo inak, potom by sa dali označiť za antisemitov státisíce izraelských Židov, ktorí sú proti politike svojej vlády. Vnímajte to podobne, ako keď napríklad ktokoľvek kritizuje rozhodnutia prezidenta Francúzska, ale z toho nevyplýva, že je protifrancúzsky. Je iba kritik jeho politiky. Inak to vyzerá, keď niekto zájde do extrému.

Ako?

Keď nejde o kritiku izraelskej politiky, ale o spochybňovanie faktu, že Izrael bol založený pred 70 rokmi, pričom niekto otvorene alebo nepriamo žiada zrušenie tohto štátu, čo je v súčasnosti výzva na genocídu izraelských Židov, potom to je antisemitizmus. Obyvateľstvo Izraela tvorí 80 percent Židov a hlasy proti nemu znamenajú, že ide o popieranie existencie štátu, o upieranie práva týchto štyroch pätín občanov na národnú existenciu. Vyzerá to ako stredoveký koncept jasného antisemitizmu.

Mýlia sa kritici definície ešte v niečom?

Oponenti tiež tvrdia, že definícia je nerealizovateľná, lebo je zložité odlíšiť antisemitizmus podľa optiky IHRA od možnosti uviesť niečo, čo vraj nikoho neohrozuje. Považujem to za skresľovanie situácie. Grafity či svastika, alebo nadávanie na Židov, fyzické útoky, používanie internetu na ich očierňovanie a pošpinenie len preto, že sú Židia, sú jednoznačné prejavy antisemitizmu. Nájdeme paralelu – útoky a hanobenie namierené proti Afričanom, pretože majú tmavú pleť. Oponenti definície, ktorí o sebe tvrdia, že reprezentujú liberálne hodnoty s tým, že sa snažia chrániť ľudské práva, jednoznačne zradili vlastnú ideológiu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#antisemitizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku