Na zmrazenie poslaneckých platov nebola vôľa

Tento štvrtok sa Národná rada bude zaoberať schválenými zákonmi, ktoré nepodpísal prezident, nie zmrazovaním miezd. „Nevidím legitímnu cestu, ako túto otázku nastoliť, nepoznám žiaden relevantný návrh, ktorý by bol aj nejakým spôsobom opodstatnený a odôvodnený a neexistuje taký pracovný návrh, ktorý by sa dal prerokovať do konca roka,“ objasnil podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Podľa Pašku zmrazovanie platov ústavných činiteľov ako také už nemalo zmysel. Dôvodom na takúto úpravu bola v minulosti zlá hospodárska situácia Slovenska, Paška však pripomenul, že budúcoročný rozpočet je vyrovnaný. "To znamená, že je zrejmé, že Slovensko už v zlej hospodárskej situácii nie je,“ zdôraznil podpredseda SNS. Poukázal, že SNS sama navrhovala mechanizmus úpravy platov, ale Anton Hrnko, ktorý sa v tejto veci angažoval, nenašiel podporu. „Po tom, čo bola iniciatíva pána Hrnka odmietnutá, SNS usúdila, že nemá zmysel sa tým ďalej iniciatívne zaoberať a nechali sme ten priestor pre iných, ktorí by možno mali záujem takýto problém riešiť,“ vysvetlil Paška.

Podľa Glváča si poslanci zvýšenie platu zaslúžia

Predseda poslaneckého klubu Smeru Martin Glváč si myslí, že pomery sa oproti minulému roku zmenili a vyššie platy si poslanci zaslúžia. „Minulý rok bol minulý rok a teraz je situácia iná. Už sme sa blížili k priemernému platu vo Volkswagen. Primátor alebo hocijaký starosta má rovnaký plat ako poslanec Národnej rady. Poslancovi navyše ide do dôchodku len 1 900 eur,“ upozornil Glváč, podľa ktorého je koniec zmrazovania dobrou správou pre viacerých verejných činiteľov.

„Minulý rok šéf Smeru povedal, že ak nebudú zmrazené platy, zviaže to s hlasovaním o dôvere vlády. Povedal som, že sa nám vyhrážať nebudú a dohodli sme sa na symbolickom zvyšovaní o euro. Potom sme sa dohodli, že od 1. júla sa to bude systémovo riešiť, ale koaliční partneri to zastavili. Keď som to dokonca predložil na koaličnej rade, povedali, že nemajú vôľu. Ja sa od tej doby o to nestarám. Je to maslo na ich hlave,“ reagoval k tejto téme šéf Mostu-Híd Béla Bugár.

S návrhom na zvýšenie o jedno euro prišli na októbrovej schôdzi poslanci z hnutia OĽaNO. Žiadna z vládnych strán ho nepodporila, proti hlasovala aj opozičná SaS. „Vláda takýto návrh nedala a ani nikto z poslancov nedal normálny návrh. Pravdepodobne by sa teda na to 76 hlasov nenašlo. Počas roku sa predložilo niekoľko návrhov. Rozprávali sme sa s dvoma poslancami, Hrnkom a Bastrnákom, ale na žiadny (návrh) nebol potrebný konsenzus. Dopadlo to ako to dopadlo,“ konštatoval Glváč.

Podľa Fica platy už realite nezodpovedajú

Bývalý premiér Robert Fico (Smer) považoval zmrazovanie platov za principiálne, aj keď uznal, že realite ich mzdy už priveľmi nezodpovedajú. Nechcel ich však uvoľniť skôr, ako ľudia pocítia, že krajina je vo vynikajúcej ekonomickej kondícii. Problém nastal vlani, keď poslanci ďalšie zmrazovanie odmietli. Fico vtedy vyhlásil, že ak tak neurobia do konca roka, spojí nasledujúce zmrazovanie platov s hlasovaním o dôvere vláde. Spôsobilo to síce v koalícii na čas napätie, nakoniec vládni poslanci k dohode dospeli a platy zvýšili symbolicky o jedno euro.

Platy upravuje zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Poslancovi Národnej rady podľa neho náleží plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Po viacnásobnom zmrazení miezd platil v roku 2018 stav určený v roku 2011. Plat poslanca v roku 2011 bol 1 961 eur, minister mal takmer 2 800 eur, prezident 7 800 eur.

Paušálne náhrady (diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie) sú pre poslanca vo výške 1,8-násobku priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, 2,1-násobku, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja. Ministrom určuje paušálne náhrady vláda uznesením. Od roku 2011 je to 877 eur a u predsedu vlády 1 076 eur. Premiérovi navyše patrí aj funkčný príplatok vo výške 747 eur. Prezidentovi patria paušálne náhrady vo výške 1 328 eur mesačne.