Menej snehu, dlhé horúčavy, sucho a prívalové dažde

, 15.12.2018 15:12
sucho, uroda kukurica, globálne oteplovanie, pole
Závažným problémom je výskyt dlhotrvajúceho sucha aj na Slovensku. Čím je vyššia teplota vzduchu počas vegetačného obdobia rastlín, tým je aj vyššia spotreba vody. Autor: ,

Takmer dvojtýždňová konferencia OSN v poľských Katoviciach sa zamerala na vytvorenie pravidiel financovania a plnenia záväzkov, ktoré vyplynuli z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Cieľom Parížskej dohody je pokúsiť sa udržať rast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Katoviciam predchádzal Medzivládny panel OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) v juhokórejskom Inčchone v októbri tohto roku. V jeho záverečnom dokumente sa konštatovalo, že vývoj klimatickej zmeny na Zemi je horší, ako sa očakávalo. Práve otázku, ako radikálne znížiť emisie CO2 a stabilizovať globálnu teplotu, mali riešiť politici na medzinárodnej konferencii v Katoviciach. Dopady celkového oteplenia planéty môžu byť totiž katastrofálne.

Pociťujeme ich aj na Slovensku. „Pokiaľ ide o Slovensko a strednú Európu, tu zaznamenávame predovšetkým zmenu zimných podmienok,“ vraví o prejavoch klimatickej zmeny klimatológ Milan Lapin. „Do roku 1990 prevažovali na Slovensku také podmienky, že sa v zime vytvárala viac-menej trvalá snehová pokrývka už od nadmorskej výšky 300 metrov a na jar dochádzalo k jej veľkoplošnému topeniu a k zavlaženiu pôdy.

V posledných rokoch sa pravidelná snehová pokrývka vyskytuje prevažne už len nad 800 metrov nad morom (asi 10 percent územia Slovenska), nižšie sa celkom roztopí aj niekoľkokrát za zimu a jarné topenie snehovej pokrývky sa vytráca. Napriek tomu sa občas vyskytuje veľa nového snehu aj na nížinách, lebo sa zvyšujú zimné úhrny zrážok. Na jar sa preto pôda rýchle vysuší a už v apríli nastupuje letný charakter počasia. Takýto trend bude určite pokračovať a pravidelná snehová pokrývka sa bude koncom 21. storočia zrejme vyskytovať iba vo výške nad 1 000 metrov nad morom, teda na 5,4 percenta územia Slovenska.“

Dôsledky letných horúčav

Druhým závažným dôsledkom je výskyt letných vĺn horúčav aj na Slovensku. „Aj v minulosti sa občas vyskytli prípady viacdenných epizód s dennými maximami teploty 30 °C a viac, ojedinele aj 35 °C a viac. Boli však vzápätí vystriedané ochladeniami, takže sa nemohli prejaviť na výraznom prehriatí budov a ľudia ich preto ľahšie znášali. V posledných rokoch však máme prípady dlhodobo vysokej teploty vzduchu tak počas dňa, ako aj v noci a bez klimatizácie sa ľuďom – aj iným organizmom – ťažko prežíva. V roku 2018 sme mali jednu takú vlnu horúčav v trvaní 19 až 21 dní a po jednodňovej prestávke pokračovala ďalšou vlnou horúčav v trvaní 7 až 8 dní,“ vraví Lapin.

Tretím závažným problémom je výskyt dlhotrvajúceho sucha aj na Slovensku. „Je všeobecne známe, že čím je vyššia teplota vzduchu počas vegetačného obdobia rastlín, tým je aj vyššia spotreba vody na transpiráciu. Pri oteplení o 2 °C a rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu je toto zvýšenie až o 10 percent. Vzhľadom na to, že počas dlhých oteplení je nízka relatívna vlhkosť vzduchu, sú aj požiadavky na zavlaženie vyššie a v posledných rokoch máme preto častejšie a dlhšie trvajúce epizódy sucha už od apríla až do septembra. To znižuje aj vlhkosť pôdy do veľkej hĺbky, aj hladinu podzemnej vody, aj výdatnosť zdrojov vody,“ vraví Lapin.

Čo zvyšuje riziko povodní?

Štvrtým závažným dôsledkom je občasný výskyt prívalových dažďov a lokálnych povodní v celej strednej Európe. „Napriek celkovo suchšiemu charakteru počasia počas teplého polroka (apríl – september) sa zrážky vyskytujú s veľkou prevahou ako prehánky a búrkové lejaky s veľmi nerovnomerným územným rozložením. Ak vzniknú vhodné podmienky na výskyt konvektívnych zrážok (prehánky a búrky), tak pri zvýšení teploty o 2 °C môže dosiahnuť celkový úhrn zrážok a aj intenzita zrážok až o 20 percent viac. To zvyšuje riziko výskytu lokálnych povodní.

Ojedinele sa v teplom polroku môžu vyskytnúť aj cyklóny nad strednou Európou, vtedy sú pri vyššej teplote podstatne vyššie aj úhrny zrážok, čo môže vyvolať ničivé regionálne povodne,“ upozorňuje klimatológ. Podľa neho je zrejmé, že negatívnych dôsledkov otepľovania klímy je aj viac a budú sa zhoršovať, ak bude naďalej pokračovať otepľovanie klímy.

VIDEO: Klimatológ Jozef Pecho opísal klimatické zmeny na videu TV Pravda v polovici októbra tohto roka. Viac si pozrite vo videu.

VIDEO: Klimatológ Pavol Faško hovoril v októbri v TV Pravda o extrémnom dlhom lete

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#globálne otepľovanie #parížska klimatická dohoda #Klimatická konferenci OSN
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku