Odobrať titul? Krajná možnosť, ale reálna

Rektori vysokých škôl získajú novú kompetenciu. V prípade plagiátorstva alebo spáchania trestného činu budú mať možnosť odňať akademický titul. Umožniť by im to mala novela zákona o vysokých školách, ktorú ministerstvo školstva predložilo na pripomienkovanie.

17.12.2018 12:00
otvorenie akademickeho roka, lubyova Foto: ,
Ministerka školstva Martina Lubyová pri otvorení akademického roka na Univerzite Komenského v septembri tohto roku.
debata (70)

Rektori vítajú, že im novela rozviaže ruky pri postihovaní kopírovania prác. Odobratie titulu však považujú za krajnú možnosť. Rezort by mal podľa odborníčky prehodnotiť aj financovanie škôl na základe počtu publikovaných článkov ich učiteľov.

„Problematika odnímania titulov je témou, ktorá dlhodobo rezonuje vo verejnosti, preto sa s tým treba vyporiadať,“ tvrdí rezort. „Návrh zákona rozhodovanie zveruje do pôsobnosti vysokej školy, vzhľadom na princíp „kto udeľuje, ten odníma“, pričom za vysokú školu má konať rektor na návrh poradnej komisie,“ spresnilo ministerstvo.

Návrh vychádza z podobnej českej právnej úpravy. Oproti českej verzii je slovenský návrh konkrétnejší. „Novela spresňuje okruh trestných činov, za ktorý bude môcť byť titul odňatý,“ uviedol rezort. V Česku takýto trest hrozí za akýkoľvek trestný čin. „Ich úprava je pomerne všeobecná a nejednoznačná, obsahuje dôvody na odňatie ako hrubé porušenie právnych predpisov či dobrých mravov,“ vysvetlilo ministerstvo. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od mája budúceho roka.

Navrhovaná právna úprava rektorovi umožní vziať všetky tituly, od najnižších bakalárskych až po profesorský. O titul bude môcť absolvent prísť z dvoch hlavných dôvodov. „Rektor vyhlási riadne skončenie štúdia za neplatné alebo odníme titul, ak záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca bola vypracovaná inou osobou,“ spresnil rezort. O titul absolvent príde aj v prípade právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Novela spresňuje, že ide o prípady vydierania, hrubého nátlaku, podvodu, neoprávneného prístupu do počítačového systému, porušovania priemyselných práv, porušovania autorských práv, korupcie, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky alebo poškodzovania cudzích práv. Po odňatí titulu sa na vinníka bude pozerať, akoby vysokoškolské štúdium na danom stupni nikdy neabsolvoval.

„Konanie o odňatí bude možné začať do troch rokov odo dňa právoplatného odsúdenia absolventa, prípadne desať rokov odo dňa riadneho skončenia štúdia, vykonania rigoróznej skúšky či udelenia titulu docent a profesor,“ dodalo ministerstvo. Podnet na prešetrenie môže dať akademický senát vysokej školy alebo fakulty, kde dotyčný získal vzdelanie. Iniciatívne môže byť aj ministerstvo školstva. „Rektor bude mať na rozhodnutie 90 dní od začatia konania,“ priblížil rezort. Jeho poradným orgánom bude komisia. Tú by mali tvoriť štyria vysokoškolskí učitelia s titulom profesor alebo docent, pričom dvaja z nich budú z inej školy ako absolvent s podozrivou prácou. Súčasťou bude aj jeden právnik, tiež jeden právnik s praxou v oblasti autorského práva a jeden študent príslušnej školy.

Ministerstvo myslelo aj na prípady, ak škola, ktorá titul udelila, medzičasom zanikne. „Na rozhodovanie bude určený rektor vysokej školy, ktorá bude jej nástupcom, prípadne rektor školy určenej ministerstvom školstva,“ spresnil rezort. O pochybnej práci nebude môcť rozhodovať rektor, ktorý bol členom skúšobnej komisie na štátnej skúške podozrivého, školiteľom či oponentom jeho práce.

Proti rozhodnutiu rektora sa podľa novely bude môcť absolvent odvolať na ministerstve školstva. To potom posúdi právoplatnosť rozhodnutia školy. „Osoba, ktorá o titul právoplatne príde, je povinná vrátiť príslušné doklady a absolvovaní štúdia,“ dodal rezort. V prípade, že tak neurobí, dopustí sa priestupku. „Zaň možno udeliť pokutu do 5 000 eur,“ uzavrelo ministerstvo.

Rektori iniciatívu ministerstva vítajú. Tešia sa najmä z toho, že novela im rozviaže ruky pri postihovaní plagiátorstva záverečných prác. „Naša univerzita sa dlhodobo usiluje o to, aby novela vysokoškolského zákona umožnila univerzitám odobratie diplomu v prípade plagiátorstva a akýchkoľvek závažných pochybení, a preto takýto návrh víta,“ uviedla Lenka Miller, hovorkyňa Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Škola sa chce preto zapojiť do legislatívneho procesu a do zákona doplniť viaceré návrhy. „Po zapracovaní pripomienok dekanov fakúlt UK a po podrobnej analýze na úrovni Rektorátu UK plánujeme podať pripomienky,“ naznačila Miller.

„Umožnenie odobrania titulov podporujeme po vydiskutovaní všetkých jeho prínosov i negatív,“ vyhlásil pre Pravdu Pavol Sovák, rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Zdôrazňuje, že novelizácia zákona by nemala byť motivovaná na základe náhodných incidentov, ale systémovo. Odobratie titulu by podľa neho mala byť krajná možnosť. „Mali by sme riešiť silnejší vplyv etického kódexu a jeho porušení vo väzbe na pokračovanie v štúdiu, resp. pracovnoprávnych vzťahoch,“ naznačil Sovák.

O novele rektori diskutovali pred časom aj s ministerskou školstva Martinou Lubyovou (nom. SNS). „Pokladáme za nevyhnutné formulovať právnu úpravu tak, aby boli vytvorené podmienky na objektívne rozhodovanie rektora v priamej súčinnosti s orgánmi akademickej samosprávy,“ spresnila Katarína Chovancová, prorektorka pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vysoké školy tiež požadujú, aby pri retroaktívnom skúmaní prípadov nemohlo dôjsť k narušeniu autonómnosti škôl pri rozhodovaní.

Politologička Viera Žuborová považuje novelu za dobrú štartovaciu čiaru. „Je to priestor na to, aby sa v akademickej sfére začalo o diskutovať o probléme a stanovili sa jasné pravidlá, kto a za akých okolností môže odňať titul,“ mieni Žuborová. Priklonila by sa však k českej verzii zákona, ktorý hovorí o odňatí titulu pri akomkoľvek hrubom porušení právnych predpisov a dobrých mravov. Navrhovanú slovenskú verziu považuje za oklieštenú. „Český zákon je preto silnejší, necháva na školách posudzovať, čo je nemravnosť, či je to napríklad len falšovanie, alebo tam zaradia aj pokus oň,“ argumentuje odborníčka.

Žuborová pripomína, že pod opakujúce sa prípady plagiátorstva sa čiastočne podpisuje aj vysokoškolský systém. „Na školy je vyvíjaný tlak, aby publikovali čím viac, pretože sa od toho odvíja ich financovanie v oblasti vedy a výskumu,“ dodala politologička. Zverejnenie článku v prestížnom časopise však trvá mesiace. „Je tam dlhé posudzovanie, často dvaja až piati recenzenti posudzujú článok. Mal by sa zmeniť aj tento systém, keď chceme komplexne riešiť problém plagiátorstva,“ tvrdí Žuborová. Problémom by sa podľa nej mala zaoberať aj Akreditačná komisia.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #odoberanie titulov