Poľsko, kde sa v sobotu skončila dvojtýždňová konferencia OSN o klimatických zmenách, hodnotí jej výsledky ako stovky malých krokov k lepšej budúcnosti Zeme. Iní tvrdia, že štáty dosiahli len krôčik správnym smerom a ostrí kritici si myslia, že sa premárnila príležitosť. S ktorým názorom súhlasíte?
Pravda je zrejme niekde uprostred. Prijatie súboru pravidiel boja proti zmenám klímy však určite považujem za dobrú správu z Katovíc, pretože sa vykročilo k napĺňaniu záväzkov obsiahnutých v Parížskej klimatickej dohode prijatej v roku 2015. Slovensko by pritom chcelo dávať ešte väčší dôraz na transparentnosť údajov, ktoré zúčastnené štáty majú poskytovať. Privítali by sme, keby sa to zosúladilo so štandardmi, ktoré platia v európskej legislatíve.
Prečo je zvlášť dôležitý súbor pravidiel, na ktorom sa zhodli účastníci konferencie?
Parížska dohoda stanovuje, že svet sa stane uhlíkovo neutrálny okolo polovice tohto storočia. Ak sa má dosiahnuť tento cieľ, treba mať systém pravidiel, na základe čoho sa dajú porovnávať záväzky jednotlivých krajín so skutočnosťou.
Medzivládny panel o zmene klímy, ktorý je súčasťou OSN, nedávno uviedol, že je nutné udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, ale z Katovíc zaznel odkaz až o dvoch stupňoch. Je to výrazný rozdiel?
Myslím si, že áno. Súčasná trajektória znižovania emisií nijako nenaznačuje ani to, že by sa svet mal zmestiť pod dva stupne. Šiesta hodnotiaca správa medzivládneho panelu z októbra tohto roku vyznieva alarmujúco, pretože niektoré ostrovné štáty by zmizli z povrchu Zeme v dôsledku zvyšovania morskej hladiny. Znamenalo by to, že tamojšie obyvateľstvo by sa muselo presťahovať niekam na kontinentálnu pevninu.
Ako je na tom EÚ, čo sa týka emisií?
Únia má záväzok znížiť emisie o 40 percent do roku 2030. Prípadne to môže byť až o 45 percent menej, keď sa zaráta ambiciózny novodobý plán pre efektívnosť a obnoviteľné zdroje. Vyspelé štáty sveta by sa pritom dali dostať na úroveň znižovania až v rozmedzí o 80 – 95 percent okolo roku 2050. Keby sa svet mal udržať na hranici 1,5 stupňa, museli by byť fakticky nulové emisie. EÚ sa správa zodpovedne, veľa závisí od dobrej vôle iných vyspelých krajín, lebo únia sa podieľa len 10 percentami na celosvetových emisiách. Členské štáty únie by dokonca v období 2030 – 2040 mohli mať už iba štvorpercentný podiel v globálnom meradle.
Niektorí vedci varujú, že globálne otepľovanie by mohlo na konci tohto storočia poskočiť až o 3 – 5 stupňov Celzia. Čo by znamenal taký hrozivý vývoj pre Slovensko?
Viedlo by to k zásadnej zmene fungovania. Zjavne by prestalo existovať súčasné poľnohospodárstvo, museli by sa pestovať iné plodiny. Možno by už nebol nereálny chov hovädzieho dobytka v horských oblastiach. Prichádzali by extrémne obdobia sucha s rizikom nedostatku vody a na druhej strane by sa vyskytovali veľmi nebezpečné bleskové záplavy, ktoré narobia obrovské škody. Silné horúčavy by predstavovali čoraz väčšiu hrozbu pre ľudský organizmus.
Ako vidíte vývoj v nadchádzajúcich desaťročiach?
Rok 2030 je podstatný v súvislosti s tým, že dovtedy by mali kulminovať emisie v takých štátoch, ako sú Čína a India, rovnako pokiaľ ide o ekonomiky Juhovýchodnej Ázie. Emisie treba globálne stabilizovať do roku 2030 a potom ich postupne znižovať, ak sa vyvinú moderné technológie, ktoré dokážu využiť oxid uhličitý a keď bude existovať dostatočné množstvo záchytných bodov, lesov, zelene. Mimochodom, takpovediac hudbou budúcnosti sa stanú zmienené technológie.
Prečo?
Kto teraz dosiahne inovačnú výhodu, bude môcť úžasne obchodovať s modernými technológiami, pochopiteľne vrátane vývozu do zahraničia. Je to výzva aj pre EÚ, aby sa tieto technológie dali predávať do celého sveta.
Pristavme sa ešte pri emisiách. Delegáti v Katoviciach neprijali nič konkrétne v tomto smere. Povedali si len niečo v zmysle „dohodli sme sa, že dohodneme“. Rokovať majú o tom v septembri 2019, keď sa uskutoční klimatická konferencia na pôde newyorského sídla OSN. Ste optimista alebo skôr pesimista?
Dúfam, že sa podarí nájsť zhodu. Napriek tomu, že problém spočíva v USA, pretože americká vláda spochybňuje princíp multilateralizmu. Treba si však všímať nielen politiku administratívy vo Washingtone. V Katoviciach mali zastúpenie mnohé americké mestá a prišli aj zástupcovia priemyslu, čo zmýšľajú inak ako federálna vláda.
Dôležité je nielen používať ekologické mechanizmy, ale tiež pamätať na to, z čoho sa vyrába energia, ktorá ich poháňa.
Európska únia je na dobrej ceste dekarbonizovať svoje hospodárstvo a zároveň ho modernizovať. Bude dávať pokračujúci dôraz na znižovanie využitia fosílnych palív. Budúcnosť spočíva aj vo väčšom používaní obnoviteľných zdrojov – potečie do nich viac investícií než do tradičných zdrojov. Slovensko z toho vychádza celkom dobre, lebo v oblasti energetiky bude takmer bezemisnou krajinou. K lepšej emisnej bilancii našej krajiny zvlášť prispeje plánované ukončenie ťažby uhlia na hornej Nitre.