Šamorín a Žitný ostrov. Aktivisti dohliadnu na pitnú vodu

Desať našich najdôležitejších zásobárni pitnej vody by malo mať od nového roka zabezpečenú vyššiu ochranu. Zaručuje im to nový zákon Lex Žitný ostrov, ktorého časť vstupuje do účinnosti od januára. Ochranári sú voči novým opatreniam skeptickí, upozorňujú zelené ministerstvo, že budú sledovať ich dosah v praxi.

19.12.2018 20:00
debata (1)

Obmedzenie používania pesticídov či dôraznejšia kontrola kanalizácií sa budú týkať lokalít Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie riek Ipeľ, Rimavica a Slatina, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.

„Zákon prináša prísnejšie postihy, zefektívňuje kontrolné mechanizmy, na jednom mieste jasne stanovuje, čo nemožno v týchto oblastiach robiť. Prvýkrát sa k najvzácnejším zásobárňam vody pristupuje komplexne a chránia sa ako celok. A to je veľká zmena v prístupe štátu k ochrane toho najvzácnejšieho, čo na Slovensku máme." opisuje zmeny, ktoré prináša Lex Žitný ostrov, hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Marketingový ťah na oklamanie verejnosti?

Aktivisti však veľký pokrok nevidia. „My tvrdíme, že je to marketingový ťah na oklamanie verejnosti, ktorý v skutočnosti nič nerieši a podľa niektorých môže priniesť viac škody ako osohu, pretože neprináša nič nové," vyjadril sa profesor Mikuláš Huba z Geografického ústavu SAV. Štát sa podľa neho v otázke ochrany vodných zdrojov tvári ako mŕtvy chrobák, jediný výraznejší posun vidí v začatej sanácii skládky vo Vrakuni, ktorá je v súčasnosti asi najpálčivejším problémom čistoty pitnej vody na Žitnom ostrove.

Predsedníčka občianskeho združenia Za našu vodu Annamarie Velič ďalej upozornila aj na nekontrolovateľnú ťažbu štrku na Žitnom ostrove, súvisiacu s výstavbou diaľnice D4/R7. Štrkové jamy vznikajúce aktivitou ťažobných spoločností prirovnala k otvoreným ranám na koži, cez ktoré sa voda môže veľmi ľahko kontaminovať. Podľa občianskeho združenia je kritická situácia aj okolo zdroja pitnej vody v Šamoríne, ktorý je ohrozovaný developerskou činnosťou v Hamuljakove.

Mimovládka Za našu vodu vznikla po medializovaní kauzy o výskyte atrazínu v pitnej vode v niektorých dedinách na Žitnom ostrove. Aféra sa prevalila v decembri minulého roka, hodnoty toxického herbicídu v niektorých obciach až päťnásobne prekročili povolené limity. Obyvatelia tak museli v predvianočnom období a aj počas samotných sviatkov niekoľkokrát za týždeň dochádzať po pitnú vodu do stredu dediny, kde bola pristavená cisterna.

Predstavitelia združenia sa vyjadrili, že budú pozorne sledovať, ako sa nový zákon prejaví v praxi a verejnosť budú pravidelne informovať o posunoch v konkrétnych prípadoch.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pitná voda #Šamorín #aktivisti #Lex Žitný ostrov #D4/R7