Primátorom zvýšili plat, skôr ako čokoľvek urobili

Primátor hlavného mesta Matúš Vallo bude zarábať 5 316 eur. Zákon mu priznáva minimálny plat 3 797, no poslanci mestského zastupiteľstva ho zvýšili o 40 percent, jeho predchodca Ivo Nesrovnal končil primátorovanie s výplatou 3 416 eur mesačne. Vallovi navrhla zvýšiť plat jeho prvá námestníčka Tatiana Kratochvílová. „Navrhovaná výška korešponduje s obvyklou výškou percentuálneho zvýšenia platu primátorov Bratislavy v období 2010 až 2017 – Milana Ftáčnika a Iva Nesrovnala,“ argumentuje v dôvodovej správe.

Nesrovnal pôvodne zarábal do augusta 2017 4 500 eur. Neskôr mu poslanci odhlasovali zníženie mzdy na 3 300 eur, odôvodnili to tým, že primátor mal zlyhať, údajne nefungovala spolupráca a komunikácia so zastupiteľstvom. V júni tohto roka sa mu plat mierne zvýšil na 3 416 eur – išlo však len o úpravu na základe zvýšenia priemernej mzdy, stále tak dostával minimálnu možnú sumu. Nasucho neobišiel ani nový primátor Nitry Marek Hattas. Jeho minimálna hranica mzdy je podľa zákona 3 378 eur, zastupiteľstvo mu ju zlepšilo o 30 percent na konečnú sumu 4 391 eur v hrubom. Jeho predchodca Jozef Dvonč zarábal o 545 eur viac.

Ďalší nováčik v primátorskom kresle Peter Fiabáne v Žiline sa uskromnil a bude poberať plat na spodnej zákonnej hranici, zastupiteľstvo mu zvýšenie neodkleplo. Mesačne tak zarobí 3 378 eur v hrubom.

Maximálne zvýšenie platov o 60 percent dopriali poslanci primátorovi Trnavy Petrovi Bročkovi, primátorovi Trenčína Richardovi Rybníčkovi a primátorovi Banskej Bystrice Jánovi Noskovi. Zarábať tak budú zhruba 5 400 eur. Všetci traja boli do svojich úradov zvolení opakovane. Expert na samosprávu a hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák poukázal, že samotní primátori o výške svojej mzdy nerozhodujú. „Čo sa týka platov starostov a primátorov, úplne to majú v rukách zastupiteľstvá. Je výhradne na poslancoch, na aké kritériá budú prihliadať pri navyšovaní platu. Ten sa skladá zo základnej časti, ktorá im patrí na základe počtu obyvateľov, a priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok, pričom tento základ môže byť navýšený do výšky 60 percent podľa rozhodnutia zastupiteľstva,“ vysvetlil Kaliňák.

Aké pohnútky môžu poslancov viesť k tomu, aby neskúseným a nezabehnutým šéfom samospráv rovno prihodili k platu stovky až tisíce eur? Dôvodov podľa Kaliňáka môže byť viacero. „Toto rozhodnutie poslancov je určitým signálom vo vzťahu k primátorovi. Buď mu chcú vyjadriť podporu, keďže sa oba volené orgány (primátor a zastupiteľstvo, pozn. red.) zhodli na rovnakom programe a spoločnej agende na volebné obdobie, ale vôbec nie je vylúčené, že až ďalšie rokovania a spolupráca ukážu, čo iné tento signál v skutočnosti znamenal. Možno bol o motivácii, na ktorú poslanci neskôr, po slabších výsledkoch, siahnu,“ mieni Kaliňák a zdôraznil, že zvýšenie a prípadne zníženie platu na zákonnú základnú úroveň „je výhradne v rukách zastupiteľstva, a teda politickej vôle, nie od vopred stanovených merateľných kritérií“.

Nie všetci noví ľudia vo vedeniach samospráv pristali na vysoké platy. Viceprimátorka Nitry Michaela Hefková z Tímu Hattas o zníženie platu sama požiadala. Primátor Hattas jej pôvodne navrhol 2 600 eur, čo je na jej pozícii bežná výplata. Hefková predložila pozmeňovací návrh, ktorým sumu znížila na 1 800 eur. Podľa agentúry SITA to odôvodnila tým, že ešte nemá za sebou výsledky. „Takto to cítim. Aj v klasických pracovnoprávnych vzťahoch je skúšobná lehota. Či to bude neskôr prehodnotené, to už je na pánovi primátorovi, ako posúdi moje výkony,“ vyhlásila Hefková.

Ani druhý zástupca nitrianskeho primátora Daniel Balko z pravicovej koalície nebude poberať plný plat. Zatiaľ dostane len odmenu poslanca v zastupiteľstve, ktorá je 148 eur. Keďže je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), čaká na novelu zákona, ktorá upraví platové pomery funkcionárov v samospráve. Vstúpiť do platnosti má budúci rok. „Som SZČO a viem, že má byť novelizovaný zákon, preto budem rád, keď sa to bude riešiť štandardným spôsobom. V súčasnosti nemôže SZČO zároveň vykonávať funkciu viceprimátora tak, aby za to dostávala plat,“ objasnil Balko.

Platy primátorov a starostov upravuje zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Plénum parlamentu ho na jeseň novelizovalo a zvýšilo koeficienty, z ktorých sa mzdy rátajú. Smerodajná je výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2017 to bolo 954 eur. Konkrétny koeficient potom závisí od počtu obyvateľov obce či mesta. Existuje celkovo deväť platových tried. V najväčších mestách, Bratislave a Košiciach, kde počet obyvateľov prekročil 100-tisíc, sa priemerný plat násobí koeficientom 3,98. V ostatných krajských mestách je koeficient na úrovni 3,54. Poslanci zastupiteľstva však majú právomoc výslednú sumu zvýšiť ešte o najviac 60 percent. V Bratislave a Košiciach tak môžu primátori zarábať od 3 797 do 6 076 eur, vo zvyšných krajských mestách od 3 378 do 5 405 eur. Keďže priemerný plat na Slovensku každý rok rastie, postupne sa zvyšujú aj platy primátorov.

Platy primátorov krajských miest