Dva samce sa do rehabilitačnej stanice v Bojniciach dostali ako osirelé mláďatá vo veku asi 2 až 3 mesiacov. Alfie pochádza z Národného parku Nízke Tatry a Wrana odchytili v intraviláne mesta Vranov nad Topľou. „Boli dezorientované, dehydrované a vo veľmi zlej psychickej a fyzickej kondícii. Ich váha po príchode do rehabilitačnej stanice dosahovala len 2,6 kilogramu. Iba vďaka rýchlej a odbornej pomoci expertného tímu sa ich podarilo zachrániť a dorástli na krásnych mladých rysov pripravených na vypustenie do voľnej prírody,“ povedal vedúci zoologického odboru v bojnickej zoo Branislav Tám.
Pred vypusteným dostali telemetrické obojky, ktoré zabezpečia ich monitoring počas nasledujúceho roka. Národná zoo prosí ľudí, ktorí nájdu opustené mláďatá, aby ju čo najrýchlejšie informovali. Iba tak dostanú zvieratá druhú šancu na život vo voľnej prírode. Bojnická zoo sa stará o rysy od svojho založenia v roku 1955. Prvého rysa v zajatí v rámci celej Európy sa podarilo odchovať práve v tejto zoo v roku 1962. Postupne prišli ďalšie úspechy a zoo začala posilňovať chovy v ďalších krajinách. Aktuálne má troch rysov, z toho dvoch môžu návštevníci vidieť v expozičných výbehoch.
Foto: Archív Bratislava Táma
„Národná zoo Bojnice sa v minulosti priamo zapojila do reštitúcie rysa v pohorí Vogézy vo Francúzsku a v Národnom parku Šumava v Českej republike. V rámci projektu Life Luchs, ktorý sa začal v roku 2015 a v ktorom sme partnerom, bolo doteraz v Nemecku vypustených 13 rysov, z toho sedem pochádzalo zo Slovenska. Cieľom projektu je reštituovať rysa v biosférickej rezervácii Falcký les na nemecko-francúzskej hranici,“ vysvetlila hovorkyňa bojnickej zoo Simona Kubičková. O to isté sa teraz pokúsia v Slovinsku a Chorvátsku, kde sa populácia rysov z genetických a zo zdravotných dôvodov potrebuje posilniť novými jedincami.
Expertom na rysy je Jakub Kubala z Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri z Technickej univerzity vo Zvolene. Hovorí, že podľa monitoringu má súčasná slovenská populácia rysa dvesto až štyristo jedincov.
Rys žije na území slovenských Karpát od pleistocénu, teda od doby, ktorá predchádzala poslednej ľadovej dobe. V minulosti mu viackrát hrozilo vyhynutie. „Stav rysov bol obmedzený najmä v dôsledku rozsiahleho odlesňovania, straty alebo fragmentácie vhodných biotopov, minimálnych stavov koristi, ako aj priameho prenasledovania. V polovici 19. storočia sa na území celého Uhorska zrealizovalo masívne trávenie veľkých šeliem vrátane rysa strychnínom. Druh sa v tomto období zachoval pravdepodobne len v minimálnom počte v centrálnej časti severného Slovenska a vo východných Karpatoch,“ hovorí Kubala.
Foto: Cornelia Arens
Druhá hrozba nastala počas 30. rokov minulého storočia, keď počet rysov klesol len na 50. V ďalšom desaťročí sa populácia rysov začala postupne rozrastať.
Počas prehistorickej doby bol rys rozšírený vo všetkých zalesnených častiach Európy vrátane Britských ostrovov. Na území Veľkej Británie, Írska, Dánska, Holandska, Belgicka, pobrežných oblastí Francúzka a Nemecka vyhynul pred niekoľkými stovkami rokov. V priebehu nasledujúcich storočí sa stratil aj z ďalších osídlených častí Európy. Na začiatku 20. storočia už absentoval takmer všade. „Zachovalo sa len päť populácií – škandinávska, karélska, baltická, karpatská a balkánska,“ spresnil expert.
Dnes žije v Európe, mimo územia Ruska a Bieloruska, odhadom 9– až 10-tisíc jedincov. Rysy sú rozšírené v 23 krajinách, k čomu pomohli aj tie zo Slovenska. Sú považované za jednu z najlepšie zachovaných a najväčších populácií v Európe. „Slovensko zahŕňa 17,2 percenta z Karpatského regiónu, čo je po Rumunsku druhý najväčší podiel zo všetkých karpatských krajín, a to aj v otázke rozšírenia populácie a jej početnosti. Pozitívny vývoj populácie umožnil počas obdobia rokov 1962 až 1992 realizáciu viacerých programov reštitúcie rysa v západnej a strednej Európe, pre ktoré poskytlo Slovensko zakladateľské zvieratá. Celkovo bolo v rámci týchto programov translokovaných 170 až 177 rysov, ktoré boli vypustené v ôsmich krajinách,“ uzavrel Jakub Kubala.