Minister obrany Peter Gajdoš navrhuje celospoločenskú diskusiu o tom, či by nebolo vhodné obnoviť povinnú vojenskú službu. „V súčasnosti máme dostatočné množstvo personálu na zabezpečenie plnenia úloh, či už v aktívnej službe, alebo zálohách. Ale do budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla prichádzať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,“ vysvetlil pre TASR minister. Podľa Andreja Danka bolo zrušenie tejto povinnosti nešťastím. „Asi prichádza čas a budeme sa musieť o tom baviť, že tri mesiace 18-ročnému chlapcovi na vojne pomôžu,“ konštatoval predseda parlamentu a SNS.
Pellegrini: Ide o vážne rozhodnutie
Denník Pravda sa opýtal rezortu obrany, ako ďaleko sú jeho plány v tejto oblasti. Ten zatiaľ žiaden legislatívny návrh nepripravuje. „Mladým ľudom by absolvovanie povinnej vojenskej služby z hľadiska disciplíny určite neublížilo. Jej opätovné zavedenie by si však vyžadovalo hlbšiu analýzu, a to aj z hľadiska pripravenosti infraštruktúry. Sme pripravení a otvorení tejto celospoločenskej diskusii. Rovnako však rezort obrany bude pokračovať v opatreniach na zastabilizovanie personálu Ozbrojených síl a zatraktívnení vojenského povolania vrátane navýšenia miezd, o ktorom sme informovali.“ reagovala riaditeľka Komunikačného odboru Danka Capáková.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) hovorí, že ide o vážne rozhodnutie, ktoré ovplyvní život mladých a malo by byť sprevádzané celospoločenskou dohodou. po tomto opatrení by sa malo podľa neho siahnuť iba v prípade krízy. „Je tu zjavne problém, či by vôbec bola mladá generácia ochotná chcieť sa zúčastniť na nejakých aktivitách na obranu Slovenskej republiky, a keby už aj chcela, či by vedela, akým spôsobom a čo robiť,“ pýta sa predseda vlády.
„Po 13 rokoch profesionálnej armády a po 26 rokoch nezávislej Slovenskej republiky máme armádu v takom stave, že tam nikto nechce ísť. Po troch rokoch vo vedení obrany nominantmi SNS dospeli k záveru, že nevedia, ako zatraktívniť profesiu vojakov a vojačiek, tak zvažujú možnosť povinnej vojenskej služby. Jednou vetou – nechceš ísť do profesionálnej armády, tak ťa donútime,“ konštatoval Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
V čase, keď sa skončila povinná vojenská služba, bol náčelníkom Generálneho štábu Ľubomír Bulík, ktorý v súvislosti s novými úvahami rovnako hovorí o diskusii naprieč celou spoločnosťou. „Takto znásilňovať celé populácie nevidím úplne najšťastnejšie. Pri prechode na plne dobrovoľné profesionálne ozbrojené sily sme toto všetko podstúpili. Myslím, že sme to premysleli, zvážili sme úplne všetko a osobne si nemyslím, že by sa toto malo znova zaviesť,“ povedal Bulík k povinnej vojenčine.
Službu zrušil Liška, komunisti nesúhlasili
Opozičné strany SaS a OĽaNO jednoznačne odmietajú vôbec diskusiu na túto tému, liberáli tento nápad považujú za ďalší úlet zo strany SNS.
Parlament zrušil povinnú vojenskú službu k 1. 1. 2006, predchádzalo tomu vyhlásenie vtedajšieho ministra obrany Juraja Lišku (SDKÚ) na letnom hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne. V tom čase bola v politickom spektre zhoda okrem komunistov. „Sme taká veková kategória, ktorá to vníma tak 50 na 50, vidíme aj tie plusy, ktoré to malo, a vidíme aj tie mínusy,“ uviedol vtedy Liška. Zriaďovanie plne profesionálnej armády prišlo po zmenách v politicko-spoločenských pomeroch na začiatku 90. rokov 20. storočia v Európe. Z okolitých krajín je na tom podobne Česká republika, Maďarsko a Poľsko.
Branná povinnosť však ostala v platnosti a každý muž po prvom dni v roku dovŕšenia 19. roka života je zaradený do národnej registrácie, v prípade vojnového konfliktu bude odvedený.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.