Kto sa stane Najväčším Slovákom?

Zoznam desiatich najväčších Slovákov obsahuje jedenásť mien – o jednu z pozícií sa podelili solúnski bratia a vierozvestovia Cyril a Metod. Jedinou ženou vo finále je speváčka Marika Gombitová. Hlasujúci posunuli do top desiatky politikov Milana Rastislava Štefánika, Alexandra Dubčeka, Gustáva Husáka a kňaza Andreja Hlinku. Finalistami sa stali aj kňaz Anton Srholec, cyklista Peter Sagan, zbojník Juraj Jánošík a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v 19 .storočí Ľudovít Štúr. O tom, kto zabojuje o titul Najväčšieho Slováka, rozhodli SMS hlasmi diváci verejnoprávnej RTVS.

Do hlasovania sa ich zapojilo 24-tisíc, výsledkom bol rebríček 100 najvýznam­nejších osobností. V tomto zozname sa umiestnili napríklad dvaja z troch súčasných najvyšších ústavných činiteľov. Predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS) patrí 58. miesto, prezident Andrej Kiska je na 55. pozícii. Premiér Peter Pellegrini (Smer) v rebríčku nefiguruje, no jeho predchodca, predseda strany Smer Robert Fico, obsadil 35. miesto.

Spomedzi porevolučných politikov najviac hlasov získal bývalý viacnásobný predseda vlády Vladimír Mečiar. Patrí mu 15. miesto. Bývalý prezident Rudolf Schuster skončil na 86. mieste, jeho predchodca Michal Kováč na 75. pozícii, súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer) je na 68. mieste, expremiér Mikuláš Dzurinda na 60-tom, bývalá premiérka Iveta Radičová ho predbehla o deväť miest – umiestnila sa na 51. priečke. Medzi najväčšími Slovákmi sa ocitol aj český predseda vlády slovenského pôvodu Andrej Babiš (89.).

V stovke sa objavili aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák (47.), hokejisti Pavol Demitra (17.), Stan Mikita (29.), Vladimír Dzurilla (52.), Peter Šťastný (63.), Peter Bondra (81.), Jozef Golonka (80.) a Miroslav Šatan (85.), futbalista Marek Hamšík (20.), zakladateľka Ligy proti rakovine Eva Siracká (99.), biatlonistka Anastasia Kuzminová (84.), lyžiarka Petra Vlhová (27.), rozprávkar Pavol Dobšinský (70.), lesník Jozef Dekret Matejovie (24.) či spevák Jozef Ráž (16.).

Kuriozitou je umiestnenie moderátorky Adely Vinczeovej (38.), ktorá anketu Najväčší Slovák moderuje. V rebríčku figurujú aj osobnosti, ktoré by samy seba ako Slovákov označili len sotva – napríklad maliar a predstaviteľ pop-artu Andy Warhol alebo rakúska arcivojvodkyňa a uhorská kráľovná Mária Terézia.

Rebríček obsahuje len minimum žien, do stovky sa ich dostalo iba desať. Podľa sociologičky Zuzany Kusej to nie je prekvapivé. „Toto rozhorčenie je banálne, lebo ľudia mali posudzovať osobnosti z naozaj veľkého časového úseku a každý predsa vie, že ženy po väčšinu dejín nemohli a nemali právo ovplyvňovať udalosti ani sa realizovať umelecky. A vôbec, keď si vezmeme, akú sme mali gramotnosť ešte po druhej svetovej vojne, tak celkovo je ten počet významných osobností na Slovensku riedky,“ nazdáva sa sociologička.

Kusá mieni, že anketa Najväčší Slovák otvorila ľuďom možnosť, aby za najväčšiu osobnosť mohli označiť nielen historicky vplyvných ľudí, ktorí z pozície moci alebo inak hýbali dejinami, ale aj osoby, ktoré im prinášali citovo silné okamihy v živote. „Napríklad medzi desiatimi najvýznamnejšími je Marika Gombitová. Do iných ankiet, ktoré robia sociológovia a kde sa na to pozerajú politicky a historicky, by sa nikdy nedostala. Ale tu mohli ľudia ukázať, že z hľadiska citového prežívania a emócií je aj ona pre nás významná,“ vysvetlila Kusá.

Rozdávali radosť či hrdosť

Prítomnosť hercov či športovcov v rebríčku zase ukazuje, že hoci našu krajinu výraznejšie neovplyvnili, dávali radosť či pocit hrdosti reprezentáciou krajiny. „Anketa otvorila aj iné rozmery, ako je ten politický, tradične chápaný. Ja osobne som hlasovala za básnika Milana Rúfusa a bola som rada, že som nebola jediná (umiestnil sa na 31. mieste, pozn. red.). Lebo je to tiež osoba, ktorá zjemňuje citovosť a vnímanie ľudí na Slovensku a v tomto viacerí uznali jeho veľký význam,“ podotkla sociologička. Z pohľadu emócií možno vnímať aj umiestnenie zavraždeného novinára Jána Kuciaka na 13. mieste. „Jeho smrť otriasla Slovenskom,“ pripomenula Kusá.

O víťazovi rozhodne opäť hlas ľudu, verejnosť si bude vyberať spomedzi finálovej desiatky. SMS hlasovanie odštartovalo 1. januára a potrvá do 1. mája. V tento deň sa počas slávnostného galavečera dozvieme meno Najväčšieho Slováka. Ešte predtým pripraví RTVS desať dokumentov, každý z nich predstaví jedného z desiatich finalistov. Vysielať sa budú každú stredu od 20. februára do 24. apríla. Ich súčasťou budú aj diskusie odborníkov o tej-ktorej osobnosti.

Anketa je licencovaným formátom britskej verejnoprávnej televízie BBC. Najväčším Britom sa stal v roku 2002 bývalý britský premiér Winston Churchill, na druhom mieste skončil inžinier a tvorca Veľkej západnej železnice Isambard Kingdom Brunel a tretia sa umiestnila princezná Diana. V roku 2005 sa anketa vysielala aj v Česku, za najväčšieho Čecha bol zvolený Karel IV., na druhom mieste skončil prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk a trojicu uzavrel bývalý prezident ČR Václav Havel.

Spustenie ankety bolo rozpačité. RTVS projekt na jeseň pútala šotom, do ktorého zaradila prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom a po vojne bol popravený za vlastizradu. Po kritike médium upútavku stiahlo a zmenilo pravidlá súťaže tak, aby sa medzi nominovanými nemohli ocitnúť ľudia právoplatne odsúdení za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti či vlastizradu a neboli rehabilitovaní. Vyhlásenie výsledkov prvej fázy ankety si 1. januára pozrelo na RTVS 548-tisíc divákov v cieľovej skupine 12+ s 21,8-percentným podielom na trhu.