Zima sa ukázala v plnej paráde

V ostatných dňoch sa nám zima ukázala v plnej paráde. Snehové jazyky, silný vietor, mráz. Klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave vysvetľuje, že koncom starého a začiatkom nového roka k nám začal prúdiť vzduch od severozápadu. „Preto v severozápadných a severovýchodných oblastiach Slovenska napadalo tak veľmi veľa nového snehu,“ podčiarkuje. Príkladom je Oravská Lesná. Za prvé tri dni v tejto lokalite pribudlo 77 centimetrov nového snehu.

Podľa historických záznamov sa od roku 1951 takýto jav vyskytol iba šesťkrát. Faško vyratúva roky a presné čísla: v januári 1951 v Oravskej Lesnej za tri dni napadalo 80 cm, počas povestnej mrazivej zimy 1955/56 v marci spadlo 81 cm, v januári 1982 až 86 cm, v januári 2000 78 cm a v januári 2005 rekordných 92 cm nového snehu. „Je to výnimočná situácia. Súvisí to s prúdením vlhkého vzduchu a v pohraničných oblastiach Karpatského oblúka sa prejavovali aj náveterné efekty,“ objasňuje.

Kým na horách môžu náveterné efekty za haldy snehu, ich opak – záveterné efekty sa prejavili na juhu Slovenska a v niektorých kotlinách, kde bolo a je snehu výrazne menej. Príkladom náveterného efektu je situácia v Ždiari v Popradskom okrese, kde vyhlásili pre prívaly snehu krízovú situáciu. „Ždiar je na severnej strane Tatier, preto je tam tak veľa zrážok – pri terajších teplotách snehových. K tomu vietor a hneď majú záveje,“ pokračuje klimatológ.

Foto: TASR, Oliver Ondráš

SR okres Kežmarok doprava sneh problémy vietor situácia POX Autá prechádzajú okolo závejov na ceste III. triedy medzi Kežmarkom a obcou Stráne pod Tatrami.

Opakom je však samotný Poprad. „Leží síce tesne pod Tatrami, ale v ich zrážkovom tieni. Tam za prvé tri dni nového roka padalo iba 6 cm nového snehu. A keby sme sa posunuli smerom na juh, na niektorých miestach juhovýchodného Slovenska, ale aj na juhu Podunajskej nížiny bolo sneženie skôr symbolické. To hovorím napríklad o Hurbanove alebo o Rimavskej Sobote,“ dodáva Faško.

Podobná situácia však bola aj v Malých Karpatoch. Tam snehu napadalo dosť, vo štvrtok s ním bojovala aj Bratislava. V piatok ráno na Kolibe namerali 7-, v Mlynskej doline 4-centimetrovú pokrývku. Ale v oblastiach ako Holíč či Senica bolo snehu veľmi málo a rovnako aj smerom na Podunajskú nížinu. „Za Sencom už sneh nebol,“ spresnil Faško. Podľa neho sú však takto výrazné regionálne rozdiely práve pre severozápadné prúdenie vzduchu typické.

K snehu a vetru sa pridal aj mráz. „Najmä vo vyšších nadmorských výškach sa výrazne ochladilo. Vo štvrtok na Štrbskom Plese zaznamenali arktický deň. To znamená, že počas celého dňa zostala teplota vzduchu na úrovni –10 stupňov,“ zdôrazňuje. Vlani mali na Štrbskom Plese koncom februára štyri arktické dni, predvlani dokonca len tri. A v tomto roku sa arktický deň vyskytol hneď na začiatku. Ktovie, možno ich bude viac.

Klimatológ upozorňuje, že obdobie od Vianoc sa vyznačuje dynamickými prejavmi v počasí. „Dochádza k častému striedaniu teplejších a chladnejších období. V ostatných dvoch týždňoch sa prestriedali niekoľkokrát,“ dodáva s tým, že musíme byť flexibilní. „Počasie bude stále premenlivé. V sobotu sa na krátko oteplí, ale hneď v nedeľu sa začne ochladzovať. V pondelok a utorok ráno môžu byť dosť silné mrazy, to číslo môže byť až dvojciferné. Platí to predovšetkým pre kotliny a údolia v severných a severovýchodných častiach, ale aj na strednom Slovensku, kde sa vyskytuje snehová pokrývka. No potom sa znova oteplí,“ opisuje možný priebeh budúceho týždňa Faško.

A hneď pridáva aj upozornenie, že premenlivé počasie nesie so sebou riziko vzniku poľadovíc na cestách i chodníkoch. „Nie je dobré začínať rok akoukoľvek nehodou,“ uzatvára s úsmevom.