VIDEO: Fico kandiduje na ústavného sudcu

„Nenavrhujem kandidátov, o ktorých si nemyslím, že môžu prejsť. Keď som si pozrel jeho životopis, ani som netušil, čo všetko on za 30 rokov v práve dokázal. Je to docent práva s červeným diplomom. Má niekoľko desiatok publikácií a citácií. Som zvedavý, kto dodá lepší životopis na sudcu Ústavného súdu v podobe životopisu Roberta Fica,“ zhodnotil pre Pravdu odborné predpoklady expremiéra podpredseda parlamentu Martin Glváč.

VIDEO: Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer) sa vyjadril aj k tomu či sa s návrhom Roberta Fica na ústavného sudcu stotožní aj prezident Andrej Kiska.

„Kto to bude hodnotiť?“ reagoval Glváč na otázku, či Fico spĺňa na funkciu aj morálne predpoklady. „Ja hodnotím zákonné kritériá a on ich má desaťnásobne lepšie ako všetci ostatní. Bol pri tvorbe niekoľkých ústavných zákonov, čo máte viac. Nie je toto viac, ako keď niekto imaginárne hovorí o morálke? Opýtajte sa pána prezidenta, kto je na úrovni Roberta Fica a či on nám bude vykladať ústavu,“ zdôraznil Glváč, ktorý priznal, že s Ficom sa o jeho možnej kandidatúre rozprávali už dlhšie.

Predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej informoval o počte návrhov na sudcov ústavného súdu. Verí, že nikto z kandidátov nesklame.

Marušiak: Kisku čaká nepríjemná úloha

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány hovorí, že Fico spĺňa formálne predpoklady na ústavného sudcu a podľa jeho názoru by sa vďaka svojej pracovitosti dokázal túto prácu po pár mesiacoch zvládať. „Každý ústavný sudca si so sebou prináša svoju minulosť, hodnoty a presvedčenie. S tým sa ale počíta. Zároveň sa ale ústavný sudca po menovaní dostáva objektívne do veľmi nezávislého postavenia,“ objasnil Bárány a pripomenul, že menovanie bývalých vysokých politických funkcionárov nie je v Európe žiadnou výnimkou.

Rovnako aj politológ Juraj Marušiak je presvedčený, že ako politikovi sa ambícia byť ústavným sudcom Ficovi nedá vyčítať. „Nebol by prvým politikom, ktorý išiel na Ústavný súd. Medzi angažovanosťou v najvyššej politike a nomináciou na ústavného sudcu by ale mal uplynúť nejaký čas, aby kandidát získal odstup od politického diania,“ povedal Marušiak s tým, že Fico má určite odborné a profesionálne predpoklady na túto funkciu. „Tvrdenie opozície, že si takto chce zagarantovať beztrestnosť, mi príde scestné,“ dodal.

Toto rozhodnutie ho ale veľmi prekvapilo. „Ešte pred pár mesiacmi si ponechal funkciu predsedu strany a hovoril, že chce vyhrať najbližšie parlamentné voľby,“ hovorí Marušiak, podľa ktorého nepríjemná úloha pravdepodobne čaká prezidenta. „Buď bude Kiska riskovať eskaláciu konfliktu s Ficom, alebo to môže vnímať ako šancu zbaviť sa politického protivníka. To by mu ale na druhej strane mohla vyčítať opozícia,“ hovorí o očakávanom politickom konflikte Marušiak.

Medzi novými menami je aj Monika Jankovská

Svoju možnosť navrhnúť kandidátov využila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a tiež predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková. Patakyová navrhla poslanca Petra Kresáka (Most-Híd), Jána Šikutu, Jána Štiavnického a Evu Kováčechovú. Novým menom je Kováčechová, lebo Štiavnického, Kresáka aj Šikutu už navrhli oprávnené inštitúcie. V súčasnosti je tak známych 27 mien. (Viac v správe Ombudsmanka Patakyová navrhla štyroch kandidátov na ústavných sudcov.)

Medzi známymi kandidátmi je aj bývalý predseda koaličnej dnes už zaniknutej strany Sieť, dnes advokát Radoslav Procházka. Navrhol ho exminister kultúry Marek Maďarič. „Považujem ho za odborne spôsobilého. Rozhodol som sa aj na základe toho, že ho osobne poznám. Myslím si, že je morálne spôsobilý. Je to moja individuálna aktivita a nekonzultoval som to s nikým iným z politického spektra,“ povedal Maďarič.

Praženková predložila návrhy štyroch kandidátov. Ide o Pavla Malicha, Danielu Švecovú, Petra Melichera a štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú. Malich a Švecová už boli na zozname kandidátov, navrhli ich iné inštitúcie. Novými menami sú Melicher a Jankovská.

Predsedníčka súdnej rady prvýkrát v histórii môže ovplyvniť zloženie Ústavného súdu SR. V októbri minulého roka bol totiž prijatý zákon o ústavnom súde, ktorý priniesol niekoľko zmien. Po novom sa rozšíril okruh subjektov oprávnených navrhnúť kandidáta na sudcu ústavného súdu, a to o verejného ochrancu práv, predsedu súdnej rady či niektorých jej členov.

Posledné slovo pri výbere bude mať prezident, ktorý z dvojnásobného počtu parlamentom zvolených kandidátov vymenuje deviatich.