O prerozdelené stimuly v rezorte školstva sa zaujíma aj premiér

Pochybnosti okolo prerozdeľovania stimulov na výskum a vývoj z rezortu školstva pretrvávajú. O zmluvy za vyše 30 miliónov eur sa začal zaujímať aj premiér Peter Pellegrini (Smer). Problémom sú najmä firmy, pri ktorých nie je jasná vlastnícka štruktúra. Situáciou by sa tento týždeň mala zaoberať aj koaličná rada. Ministerstvo školstva sľubuje legislatívnu zmenu.

08.01.2019 10:00
Martina Lubyová, ministerka školstva Foto: ,
Na archívnej snímke ministerka školstva Martina Lubyová.
debata (15)

Ministerstvo spravodlivosti koncom minulého týždňa spochybnilo zmluvy rezortu školstva. Viac ako 33-milónový balík dotácií zo štátneho rozpočtu priklepol rezort školstva 30 firmám vrátane siedmich, ktoré neboli zapísané v registri partnerov verejného sektora. „Predseda vlády bude o tom hovoriť s ministerkou školstva na najbližšom rokovaní vlády, teda túto v stredu,“ potvrdil pre Pravdu tlačový odbor Úradu vlády. Podľa ministerstva spravodlivosti došlo k porušeniu tzv. protischránkového zákona. Ten má odkryť, kto za firmou v skutočnosti stojí. Za pochybenie rezortu školstva hrozí pokuta do výšky 100-tisíc eur.

Na podozrenia okolo prerozdeľovania peňazí poukázala aj opozičná strana SaS, keď ministerke Martine Lubyovej (nom. SNS) vyčítala, že stimuly na výskum a vývoj získali aj firmy, ktoré sa výskumu v minulosti venovali len minimálne, mali nulové tržby, sídlia v rodinnom dome či nemajú funkčné webové stránky. Podľa medializovaných informácií podporu takmer 4 milióny eur dostali aj firmy podnikateľa, ktorý mal blízke vzťahy s predsedom SNS Andrejom Dankom. Danko sa proti podozreniu ohradil a vyhlásil, že s podnikateľom nemá už 15 rokov nič spoločné. Zdôraznil však, že požiada rezort školstva o dôkladné preverenie rozdeľovania stimulov a o vyvodenie dôsledkov. „Padni, komu padni, aj keby to bol môj brat,“ vyhlásil Danko.

Ministerstvo školstva obvinenia odmietlo. Pripomenulo, že kritériá, na ktoré upozornila opozičná SaS, platia na eurofondové projekty, nie na dotácie zo štátneho rozpočtu. „Nikto nemôže zavádzať svojvoľne nové vylučujúce kritériá, ako napríklad sídlo firmy alebo výšku obratu,“ dodala Lubyová.

Výčitku ministerstva spravodlivosti však ministerka uznala. Rezort sa preto obráti na všetky nezaregistrované víťazné firmy s upozornením, aby sa do registra partnerov verejného sektora zapísali. Vzniknutej situácii plánuje ministerstvo v budúcnosti predchádzať. Povinnosť registrácie pre firmy chce preto zaviesť aj do zákona o stimuloch. „Spolu s rezortom spravodlivosti sa chceme dohodnúť, ako sa bude v tomto prípade v budúcnosti postupovať. To znamená, či sa zavedie podmienka registrácie v registri partnerov verejného sektora už pri rozhodovaní o stimuloch, alebo bude stačiť súčasná všeobecná povinnosť pre firmy, aby sa registrovali až po ich pridelení,“ spresnil tlačový odbor ministerstva školstva.

Šéf Mostu-Híd Béla Bugár pripustil, že koaličná rada sa bude zaoberať aj touto témou. Zdôraznil, že potrebuje od ministerstva školstva získať relevantné informácie. Na základe nich nevylúčil ani zvolanie školského parlamentného výboru.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vlani v novembri zverejnil analytickú správu, v ktorej konštatoval, že investičná pomoc pre oblasť výskumu a vývoja je minimálna. Prerozdeľovanie stimulov však zatiaľ preveriť neplánuje. „Dotácie ministerstva školstva nie sú v pláne kontrolnej činnosti na rok 2019. Ten už je uzavretý a naplnený inými témami, napríklad kontrolou prideľovania dotácií na vedu a výskum z eurofondov,“ priblížil hovorca úradu Marek Papajčík. Pripomenul, že ak sa ukážu významné riziká, môže predseda NKÚ rozhodnúť aj o mimoriadnej kontrole.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #investičné stimuly #Martina Lubyová