Lajčák pripomenul, že z Viedne je do Bratislavy necelých 60 kilometrov a z Bratislavy potom zhruba 380 kilometrov na hranicu s Ukrajinou, ktorá sa nachádza v ozbrojenom konflikte s Ruskom.
„A to, čo sa tam deje – na Ukrajine a v jej okolí – je jednoducho neprijateľné. Uisťujem vás, Slovensko cíti naliehavosť tejto veci,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie na prvom tohtoročnom zasadnutí Stálej rady OBSE, ktoré je zároveň prvým pod slovenským vedením. Výzvy, ktorým v súčasnosti čelí región OBSE a aj širší svet, si podľa Lajčáka vyžadujú väčšiu spoluprácu a dialóg než kedykoľvek predtým.
Ako prvá vec, na ktorú sa chce Slovensko v rámci OBSE zamerať, je prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov. Hlavnou príčinou obáv je okrem iných zamrznutých konfliktov pokračujúca kríza na Ukrajine, nelegálna okupácia Krymu či situácia v Kerčskom prielive. „Ide o bezútešnú situáciu. O tom niet pochýb. Ale jej odsúdenie samo o sebe nič nezmení,“ povedal Lajčák.
Efektívnymi sú okrem iných už existujúce postupy a mechanizmy, ako štruktúrovaný dialóg alebo riadenie a reforma sektora bezpečnosti. Za dôležité pri riešení ukrajinského konfliktu považuje aj uplatňovanie rodového hľadiska a väčšiu účasť žien v oblasti bezpečnosti. Významným nástrojom je Osobitná monitorovacia misia OBSE na Ukrajine (SMM), ktorú je nutné podporiť.
Druhou prioritou slovenského predsedníctva v OBSE je bezpečná budúcnosť. „Pravdou je, že nevieme, čo prinesie budúcnosť. Stále sme v neistote, akú úlohu budú mať odteraz do budúcnosti komunikačné technológie, umelá inteligencia alebo energetické inovácie v našom bezpečnostnom prostredí,“ uviedol Lajčák. Za jedno z riešení považuje dialóg a predovšetkým s mladými ľuďmi, ktorých je podľa neho nevyhnutné počúvať.
Treťou prioritou slovenského predsedníctva v OBSE je efektívny multilateralizmus. Aktuálne medzinárodné výzvy – od terorizmu až po zmenu klímy sa podľa Lajčáka dajú vyriešiť iba prostredníctvom spolupráce. V súčasnosti sme však svedkami ohrozenia multilaterálnych systémov. Zdôraznil preto, že netreba ignorovať ponaučenia z histórie, ktoré hovoria, že kompromis a spolupráca sú jedinou cestou vpred. V tejto súvislosti úradujúci šéf OBSE vyzval na znovuzavedenie multilateralizmu, a to prostredníctvom konkrétnych krokov.
Slovensko prevzalo 1. januára od Talianska ročné predsedníctvo v OBSE. Počas nasledujúcich 12 mesiacov bude vystupovať v mene celej organizácie. Slovenská vláda tri hlavné priority predsedníctva SR v OBSE schválila 19. decembra. Jeho mottom je „Predsedníctvo orientované na človeka“.
Úlohou OBSE, ktorej pôsobnosť siaha od Vancouveru po Vladivostok, je pracovať na stabilite, mieri a demokracii v Európe prostredníctvom politického dialógu, spoločných hodnôt a praktických krokov. Jej aktivity pokrývajú oblasti od politiky, vojenských či ekologických aspektov až po ekonomiku a ľudské práva.
Od predsedníctva SR v OBSE sa čaká veľa, zdedilo však neschválený rozpočet
Priority, ktoré si Slovensko dalo v rámci svojho predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), sú vnímané ako realistické a všetci sa s nimi vedia stotožniť. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák vo štvrtok na tlačovej konferencii po predstavení priorít Slovenska v tejto medzinárodnej organizácii.
„Od nášho predsedníctva sa očakáva veľa. SR má dobrý ohlas v OBSE. Počúvam zo všetkých strán chvály na úroveň našej prípravy a kvalitu nášho tímu. Tie hlavné skúšky nás však čakajú až teraz,“ povedal na margo príprav slovenského predsedníctva.
Generálny tajomník OBSE Thomas Greminger na spoločnej tlačovej konferencii s Lajčákom zablahoželal slovenskej diplomacii k organizácii predsedníctva v OBSE. Zároveň upozornil, že Slovensko bude čeliť veľkým výzvam. „Viem však, že ste pripravení,“ dodal.
Medzi zdedené problémy slovenského predsedníctva patrí neschválený rozpočet OBSE na rok 2019. „Stáva sa v medzinárodných organizáciách, že podmieňujete jednu otázku inou. Ale hľadáme riešenie a ja verím, že v priebehu niekoľkých najbližších týždňov budeme mať riadny rozpočet na stole, aby organizácia mohla pracovať,“ konštatoval Lajčák.
To, že OBSE vstúpila do nového roku s provizórnym rozpočtom, nie je pre túto organizáciu nič nové, vysvetlil Lajčák. „Keďže táto organizácia funguje na princípe konsenzu, v tejto otázke sme konsenzus nedosiahli.“
Lajčák ozrejmil, že do 15. januára plánuje vymenovať šéfa pracovnej skupiny a tým rozbehnúť riešenie tejto témy. Rozpočtové provizórium sa zatiaľ činnosti jednotlivých inštitúcií a misií nedotýka. Pokračovanie tohto stavu by však mohlo negatívne ovplyvniť monitorovanie kľúčových tohtoročných volieb na Ukrajine a v Moldavsku.
Podľa Lajčáka je návrh rozpočtu vnímaný ako dobrý, a de facto je dohodnutý. „Musíme len prekonať politickú výhradu jednej krajiny, aby bol schválený.“ Upozornil, že k rozpočtu ako takému a tomu, ako bol navrhnutý, výhradu nikto nemal. Ktorý z 57 členských štátov rozpočet zablokoval, Lajčák nepovedal. Podľa verejne známych informácií rozpočet nepodporilo Francúzsko.