Nové nálezy menia pohľad na naše hrady

, 10.01.2019 13:00
Lietava, hrad
Hradu Lietava sa odborníci venujú už jedenásť rokov. Autor:

Mince ukryté v pivnici, úplne prvé preskúmanie neznámeho hradu, kostra mohutného muža aj stredoveké zbrane a šperky. Uplynulý rok priniesol archeológom, ktorí sa zamerali na skúmanie slovenských hradov, zaujímavé momenty.

V obci Podhoroď na východe Slovenska odborníci prebádali doteraz nezmapovaný hrad z 13. storočia. O jeho existencii sa vedelo už dlhšie, vedci však len teraz získali prostriedky na jeho výskum. „Vďaka nemu vieme lepšie interpretovať život v 13. – 15. storočí na takomto hrade, ktorý mal dve veže, opevnenie a bol sídlom vtedajšieho feudála,“ informoval riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

„Hodnota tohto hradu je v tom, že existoval iba približne 150–200 rokov a v 15. storočí zanikol. Reprezentuje tak čisto zachovaný stredoveký šľachtický hrad, nepoznačený novovekými úpravami a prestavbami. Aj tých stredovekých tam bolo veľmi málo. Ďalší prekvapivý nález sa odkryl vo veži – jej schodisko v hrúbke múru sa začínalo totiž v prízemí a nie, ako to bolo bežné, v prvom poschodí veže," opísal vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV Peter Bednár. Výskum by mal pokračovať ešte aj v tomto roku.

Vzácna jantárová ihlica či falošné mince

Po viac ako tridsiatich rokoch sa archeológovia vrátili na hradisko Zvolen-Môťová. Príležitosť sa vyskytla kvôli plánovanej elektrifikácii záhradkárskej osady, ktorá sa rozkladá na mieste bývalého hradiska. Ukázalo sa, že nálezisko siaha až do obdobia Veľkej Moravy, rozširované bolo postupne v 10. a na začiatku 11. storočia. Po zániku hradiska sa jeho funkcia administratívneho centra preniesla na Pustý hrad, ktorého praveké opevnenie preskúmali odborníci. „Objavili sme bohatú kolekciu pekne zdobenej keramiky a kamenných nástrojov bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej. Potvrdili sa tiež keramické fragmenty z mladšej a neskorej doby bronzovej," spresnil vedúci archeologického výskumu Ján Beljak.

Dnes už vieme do detailov sledovať, čo sa dialo v hradoch v 13., 14., 15. storočí, ako to tam prebiehalo, aké potraviny ľudia jedli, aké mince používali, ako ich falšovali.
Matej Ruttkay, Archeologický ústav SAV

Cieľom výskumu bolo pripraviť časť Dolného Pustého hradu na obnovu, ktorá aktuálne prebieha. V jeho zásype sa našla početná keramika lužickej a kyjatickej kultúry, stredoveké zbrane a šperky. Najzaujímavejším nálezom je tordovaná (špirálovito stočená, pozn. redakcie) ihlica vyrobená z jantáru. Pri vykopávkach sa našli aj falošné mince z prelomu 13. a 14. storočia. Odborníci sa dlhodobo venujú tiež hradu Lietava, celkovo tu strávili už jedenásť rokov. Počas poslednej sezóny narazili na množstvo nálezov z obdobia uhorského palatína Juraja Turza, známeho tiež ako sudcu Alžbety Bátoryovej. Išlo najmä o zlomky keramických nádob, kachlice a drobné kovové predmety.

„Unikátny bol objav maltovej podlahy a farebných omietok zo 17. storočia, samostatnú skupinu nálezov tvoria aj zlomky sklenených nádob a vitráže okenných skiel," priblížil Mário Bielich z Archeologického ústavu SAV, ktorý za výskum zodpovedal. Objavené boli aj mince a keramika z čias Rákociho, keď sa hrad stal útočiskom povstalcov. „Najmladšie nálezy z 19. storočia – zlomky fajok- objavené počas výskumu hovoria o hrade ako o turistickom cieli v 19. storočí," dodal Bielich s tým, že bádanie v tejto lokalite bude pokračovať.

Objavy prispievajú k pochopeniu dejín

Na Bratislavskom hrade v jame vysekanej do skaly vedci odhalili kostru mohutného muža s okovami na nohách, ktorá bola sčasti skrytá za kostrou koňa a barana. Pôvod kostry sa datuje do obdobia vrcholného stredoveku. Výskumníci objavili striebornú mincu typu Simmering či sponu s vtáčími motívmi pochádzajúce z obdobia, keď bol hrad súčasťou keltského oppida, čiže strediska výroby a obchodu strednej Európy v železnej dobe. Zaujímavé prekvapenie na archeológov čakalo v rohu jednej z pivníc hradu, kde odkryli nádobu ukrývajúcu štyri mince z obdobia prvej Československej republiky.

Tieto objavy prispievajú k pochopeniu dejín tejto významnej historickej pamiatky, najprelomovejším však stále zostáva výskum z rokov 2008 až 2010. „Ten odhalil, že bratislavskí Kelti v 1. storočí pred Kristom nadviazali intenzívne kontakty s Rimanmi. Ich kontakty v oblasti obchodu vyvrcholili výstavbou kamennej akropoly rímskymi staviteľmi na návrší Bratislavského hradu už v 1. storočí pred Kristom, čo v tomto priestore nik pred výskumom neočakával," ozrejmil Juraj Kucharík zo Slovenského národného múzea. Súčasťou výskumu bol aj nález antických stavieb rímskej stavebnej techniky, ktorý je aktuálne predmetom výstavy Kelti z Bratislavy.

Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV privítal zmenu, ktorá v posledných rokoch nastala v oblasti obnovy a zachovania našich hradov. Vďaka programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom majú archeológovia príležitosť reštaurovať zrúcaniny hradov a zachovať ich tak pre ďalšie generácie. „Zároveň sa úplne zmenil názor na vývoj týchto objektov a dnes už vieme do detailov sledovať, čo sa dialo v hradoch v 13., 14., 15. storočí, ako to tam prebiehalo, aké potraviny ľudia jedli, aké mince používali, ako ich falšovali. Pomaly niet hradu, kde by sa nenašla peňazokazecká dielňa. To sú úplne nové pohľady, a keď si to porovnáme so stavom spred desiatich rokov, tak dnes sme už niekde úplne inde,“ ocenil Ruttkay posun v tejto oblasti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#stredovek #hrady #archeológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk