Slovensko sa v OBSE pokúsi obnoviť dialóg medzi Kyjevom a Moskvou

11.01.2019 11:21

Slovenská diplomacia sa v rámci predsedníctva SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) bude snažiť o obnovenie rokovaní na najvyššej úrovni medzi Kyjevom a Moskvou. Uviedol to vo štvrtok šéf Centra OBSE pre prevenciu konfliktov so sídlom vo Viedni Marcel Peško.

To, či sa Slovensku naozaj v roku 2019 podarí zásadne posunúť ukrajinský mierový proces dopredu, Peško povedať nevedel. „Všetky parametre sú na to nastavené. Máme minské dohody, máme trilaterálnu kontaktnú skupinu, vieme čo treba urobiť: nastaviť dlhodobé prímerie, odsunúť ťažkú techniku, začať sa venovať humanitárnym otázkam, pripravovať voľby a umožniť prístup Ukrajincom na hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou.“

Zhodnotil, že i keď základné parametre mierovej dohody sú, „akurát najvyšší politickí predstavitelia krajín, ktoré sú vtiahnuté do tohto konfliktu, medzi sebou nekomunikujú“. Práve z tohto dôvodu je hlavnou prioritou slovenského predsedníctva pokúsiť tento dialóg obnoviť.

V súvislosti s riešením posledného incidentu medzi Ruskom a Ukrajinou, ku ktorému došlo vlani v novembri v Kerčskom prielive, Peško uviedol, že celá „situácia má širší rozmer“. „Je tam aj rozmer morského práva, aj rozmer bilaterálnej dohody z roku 2003, ktorú obidve strany nedodržujú. Je to skôr na bilaterálnom riešení a toho, do akej miery sa rozhodnú Ruská federácia a Ukrajina využiť nástroje OBSE na zmiernenie konfliktu a prevenciu prípadnej eskalácie v budúcnosti,“ pokračoval.

Mandát Osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine (SMM) ani po jeho rozšírení o dozeranie na implementáciu minských dohôd nezahŕňa Kerčský prieliv a Azovské more. „Z tohto implicitne vyplýva, aby k takémuto mandátu opätovne dospeli všetci 57, minimálne, aby sa dohodli účastníci konfliktu Rusko a Ukrajina, aby využili niektorý z nástrojov OBSE.“

Organizácia obom stranám už v minulosti ponúkala buď spoluúčasť osobitnej monitorovacej misie OBSE, alebo nástroj výmeny základných informácií, sprostredkovanie návštev prípadne zavedenie horúcej telefonickej linky či využitie iných nástrojov na obnovenie dôvery a nadviazanie komunikácie.

OBSE konkrétne v reakcii na incident v Kerčskom prielive zvýšila aktivitu pozorovania Osobitnej monitorovacej misie na pobreží Azovského mora aj s využitím bezpilotných lietadiel. Ich úlohou je zistiť či tam nedochádza k napätiu alebo akumulácii vojenských síl. „Zvýšili sme počet pozorovacích patrolov (pozorovaní) priamo v oblasti Mariupolu a Berďanska,“ povedal Peško. Správy z týchto pozorovaní, ktorých je aktuálne osem týždenne, potom na dennej a týždennej báze získajú všetky účastnícke krajiny.

Incident v Kerčskom prielive chce OBSE podľa Peška vidieť ako jeden izolovaný akt a povzbudzuje obe krajiny, aby vstúpili do dialógu.

OBSE ako medzinárodná organizácia založená na spolupráci nemá nástroje, ktoré by prinucovali krajiny k politickému riešeniu. „V plnej miere to závisí od ich pripravenosti a politickej ochoty vstúpiť do rokovaní a hľadať spoločné riešenie. Inak ako prostred dialógu si riešenie neviem predstaviť. Vojenské riešenie tam neexistuje, to by viedlo iba k ďalšej eskalácii, možno aj širšiemu regionálnemu konfliktu,“ dodal slovenský diplomat.

Slovensko prevzalo 1. januára od Talianska ročné predsedníctvo v OBSE. Počas nasledujúcich 12 mesiacov bude vystupovať v mene celej organizácie.

Úlohou OBSE, ktorej pôsobnosť siaha od Vancouveru po Vladivostok, je pracovať na stabilite, mieri a demokracii v Európe prostredníctvom politického dialógu, spoločných hodnôt a praktických krokov. Jej aktivity pokrývajú oblasti od politiky, vojenských či ekologických aspektov až po ekonomiku a ľudské práva.

#Slovensko #OBSE #konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk