VIDEO: Pozrite si k téme video TV Pravda.
Masaker v Ostrom Grúni a Kľaku, známy tiež ako Krvavá nedeľa, sa odohral 21. januára 1945. Nacisti vyvraždili 148 obyvateľov a vypálili obidve dediny. Presne v ten deň mal Martin Kotrlec narodeniny. Svojich 45 rokov však neoslávil. Paľba z nemeckých zbraní mu zobrala život a jeho dom ľahol popolom.
Vdove Anne s piatimi deťmi pridelili po vojne náhradný dom po vysídlených Nemcoch vo Veľkom Poli. Keď deti dospeli, zostala v dome žiť jedna z jej dcér a po nej jej dvaja synovia, Dezider a Jaroslav Pekárovci. Boli to poslední obyvatelia domu. Jeden z bratov zomrel v roku 2014, druhý vlani v máji. A vtedy nastal problém. „Starosta mi týždeň po švagrovej smrti zavolal, že dom máme vypratať, lebo patrí obci,“ hovorí Štefan Janžo, manžel jednej zo sestier bratov Pekárovcov. „Odvetil som mu, že na to nemáme dôvod. Rozčúlil sa, potom začal nadávať a vzápätí položil,“ opísal nepríjemný telefonát.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Zapísanie domu na obec v roku 2014 vníma Janžo ako veľkú krivdu. „Postavili ho nemeckí obyvatelia, ktorí sa odtiaľto museli vysťahovať v rámci Benešových dekrétov. Rodine ho mal prideliť nejaký komisár bývalého miestneho národného výboru. Až v roku 2014 sme na katastri zistili, že nemal žiadneho vlastníka,“ vysvetlil s tým, že papier o jeho pridelení neexistuje. „Stará mama v minulosti vravela, že ho nenašli,“ spomína. Kde sa stratil, vraj nikto nevie, ale je presvedčený, že určite jestvoval.
Ján Pravda, ďalší švagor už nebohých bratov, Janžovi pritakáva. „Brali sme to tak, že rodina dostala dom za dom po tom, čo ten ich v Kľaku vypálili. Vo Veľkom Poli v ňom bývali viaceré generácie Kotrlcovcov vrátane našich manželiek, ktoré tam vyrastali. Celkovo ho rodina užívala až sedemdesiatštyri rokov. Kým žil Dezider, nič sa nedialo. Zrejme preto, že bol zamestnancom obecného úradu a starosta František Demeter mal pred ním aký-taký rešpekt. Po jeho smrti tam zostal už len Jarko, ktorý bol čiastočne chorý,“ povedal Pravda.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
V tom čase začínali tušiť, že niečo nie je v poriadku. Keďže bývanie v ošarpanom dome nezodpovedalo potrebnej kvalite, snažili sa švagrovi pomôcť. Plánovali opraviť a vymeniť staré drevené okná, cez ktoré prefukovalo, za plastové. „Starosta nám v tom bránil, že bez jeho súhlasu nemôžeme v dome robiť žiadne zmeny. Až vtedy sme na katastri prišli na to, že po Dežovej smrti sa dom napísal na obec,“ krúti hlavou Pravda. Dodáva, že o nehnuteľnosť rodine nejde. „Ide o princíp. Chceme poukázať na starostov charakter a obohacovanie sa na úkor jednoduchých ľudí. Vrchol je, že celé roky sme platili daň z nehnuteľnosti a potom sa dozvieme, že rodine nepatrí,“ rozčuľuje sa. Nerozumie, prečo starosta neprizval na zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde o dome rokovali, aj príbuzných, ktorých sa to týkalo. „Mal sa opýtať, či o to nemajú záujem, ale on to neurobil,“ poukázal Pravda.
Starosta Demeter oponuje, že dom si rodina mohla dávno odkúpiť, tak ako ostatní s podobným osudom. „Každý tú možnosť mal a využil ju, len oni nie. Záujem mal prejaviť ten posledný žijúci,“ reagoval. Riešiť to vraj mohli aj po novembri 1989, keď ich mal ešte Demeterov predchodca upozorňovať, že nehnuteľnosť majú nevysporiadanú. „Zostatková cena bola 500, možno 600 korún, no neurobili to, čo nie je náš problém,“ hovorí. Podľa starostu Demetera mal dom od roku 1968 v správe miestny národný výbor. „Tí ľudia tam žili a platili domovú daň na základe evidenčného listu,“ odvetil na otázku, prečo rodina celé roky platila daň z nehnuteľnosti, keď jej nemala patriť. Tvrdí, že zapísaním domu na obec si len splnil zákonnú povinnosť. Veľké plány s ním zatiaľ nemá. „O svoj majetok sa musíme starať. V prvom rade ho dáme do poriadku, aby doň netieklo. O jeho ďalšom osude rozhodne obecné zastupiteľstvo,“ vysvetlil. Viac sa k celej záležitosti starosta vyjadrovať odmietol. „Ak, tak na súde aj s potrebnými dokladmi,“ uzavrel.
Keďže príbuzní bratov Pekárovcov sú presvedčení, že na dom majú minimálne morálne právo, s prosbou o pomoc chcú osloviť aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.
Advokát špecializujúci sa na komunálne právo Vladimír Pirošík vysvetlil, že samosprávy majú zákonnú povinnosť zveľaďovať a zhodnocovať obecný majetok. „Orgány obce vo Veľkom Poli teda v tomto zmysle nespravili nič nekalé, naopak,“ hovorí. „Nie všetko, čo je zákonné, je však zároveň aj spravodlivé a slušné,“ pripomenul. Obecní poslanci podľa neho majú stále možnosť predmetnú nehnuteľnosť predať príbuzným posledných užívateľov, a to za symbolickú netrhovú cenu. „Ide o zákonnú výnimku známu ako tzv. prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa mňa by to mali urobiť. Bolo by to spravodlivé,“ dodal.
