Matka so synom spolu žili osem rokov po tom, ako matka ovdovela a syn sa rozviedol. Matka tvrdila, že spolunažívanie bolo spočiatku dobré, ale neskôr sa Roman opíjal a vtedy sa s ňou hádal, vulgárne jej nadával a použil voči nej aj fyzické násilie. Od matky požadoval peniaze na alkohol aj pod hrozbou zabitia. Z týrania usvedčila syna najmä matka, ale aj suseda. Znalkyňa zistila u matky prejav syndrómu týranej ženy. Napriek príkoriam matka nechcela, aby syn šiel do väzenia, chcela len, aby sa polepšil.
Prvostupňový senát uznal Romana za vinného zo zločinu týrania matky ako blízkej osoby. Uložil mu trest na spodnej hranici, čo je sedem rokov. Zohľadnil ako poľahčujúcu skutočnosť, že Roman doteraz nebol súdený, iba priestupkovo stíhaný práve za podobný útok na matku.
Proti rozsudku sa Roman odvolal s tým, že je nevinný, že on sa matke snažil pomáhať, ale ju netýral. Kričal na ňu, iba keď ho vyprovokovala. Odvolací súd jeho dôvody neakceptoval a prvostupňový verdikt potvrdil. Predseda senátu hneď nariadil aj výkon trestu. Ten si Roman odpyká v ústave s minimálnym stupňom stráženia, lebo nebol doteraz trestaný. Pobyt vo väzbe od apríla 2018 sa mu započíta do výkonu trestu.