„S nepredstaviteľnou odvahou poskytli prenasledovaným bezpečný úkryt a tým im dali dar života – a to z čistej ľudskosti. Vedeli veľmi dobre, že svojím konaním vystavujú seba i svoje rodiny veľkému nebezpečenstvu. Plne si uvedomovali, že v prípade odhalenia ich skutkov by mohli zaplatiť najvyššou cenou – vlastným životom,“ ambasádor vyzdvihol statočnosť záchrancov. Zverejňujeme ich skrátené príbehy z podkladov, ktoré denníku Pravda poskytlo izraelské veľvyslanectvo.
Cecília Scheinbenreifová a jej syn Rudolf
Zachránili Evu Felsenburgovú, ktorá sa najprv s rodičmi skrývala v bunkri pod Zoborom. Bola jediné dieťa v skupine 13 Židov, čo sa tiesnili v podzemnom úkryte bez možnosti pohybu na čerstvom vzduchu. Istý pán Nagy, ktorý za peniaze vytvoril bunker, po zotmení brával malú Evu na prechádzku, aby zmiernil jej duševné utrpenie. Keď sa raz vrátili, našli prázdnu skrýšu – gestapáci odvliekli všetkých do koncentráku. Bezdetní manželia Nagyovci prichýlili šesťročné dievčatko k sebe domov. Keď sa dozvedeli, že ich niekto udal, okamžite poprosili Cecíliu Scheinbenreifovú, aby si Evičku vzala; poznala totiž jej otca, lebo si predtým privyrábala upratovaním v rodine Felsenburgovcov. Malú Židovku nenápadne odviezol na fúriku s hnojom Cecíliin deväťročný syn Rudolf. Evka potom spávala v malom byte Scheinbenreifovcov v jednej posteli so záchrankyňou a jej tromi deťmi. Honba na Židov priviedla Nemcov jedného dňa aj do tohto bytu. Keď malý Rudko začul v dome lomoz esesákov, nespanikáril, naopak, zachoval sa ako veľký hrdina. Evičku strčil do kufra, ktorý vložil do skrine a prikryl ho posteľnou bielizňou a uterákmi. Nemci síce otvorili skriňu, ale nenapadlo im otvoriť kufor. Dievčatko sa tak zázračne zachránilo.
Ondrej Čanecký
Poskytol nezištnú pomoc Walterovi Rosenbergovi a Alfrédovi Wetzlerovi. Obidvom sa podarilo v apríli 1944 utiecť z nacistického koncentráku v Auschwitzi. Po prekročení poľsko-slovenských hraníc ich našiel ležať vyčerpaných na svojom poli roľník Ondrej Čanecký. Dal mi najesť, niekoľko dní ich skrýval u seba, aby nabrali energiu po namáhavom a dlhom úteku. Potom ich obliekol tak, aby vyzerali ako roľníci a zobral ich na trhovisko v Čadci, kam chodil predávať ošípané. Predstavil im židovského lekára, ktorý ich priviedol k Židom, u ktorých mohli spísať strašné svedectvo o vraždení v Auschwitzi. Vďaka nim sa Európa dozvedela o nacistickej mašinérii zabíjania v tomto koncentráku. (Rosenberg získal falošné doklady s menom Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler vystupoval ako Jozef Lánik.)
Anna Chladná a jej manžel Ignác
Zachránili Eriku Kohnovú, ktorá mala s rodičmi úkryt v horách. Po jednej silnej delostreleckej paľbe podliehala návalom hrôzy, pričom nedokázala zostať v bunkri. Jej stav sa zhoršoval. Bola podchladená, osinela. Matka ju zobrala do obce Motyčky, kde zaklopala na prvé dvere. V dome bývala rodina Chladných. Manželia sa starali o Eriku približne mesiac; do oslobodenia územia, kde žili.
Ostatní ocenení záchrancovia
Imrich Počuch s manželkou Máriou – zachránili šesť Židov vo svojom dome v Smoleniciach. Karolína Bullová a jej muž František – skrývali u seba v obci Polianka sedem Židov. Príbeh statočnosti mal tragický koniec: Nemci odhalili skrývaných, zastrelili ich. Pani Bullovú, ktorá prosila, aby nezabíjali Židov, zamkli v dome, ktorý podpálili. Chcela utiecť cez okno, ale pichaním do tela bajonetmi jej v tom zabránili. Zomrela upálená zaživa. Anna Brezovská a jej manžel Peter – zachránili v ich dome v Piešťanoch štyroch Židov. Elena Rapčanová s manželom Ondrejom – zachránili štyroch Židov u seba v domčeku na samote v obci Ortáš. Zlatica Vojtková – pomohla desiatim Židom v oblasti Čierneho Balogu. Piekla im chlieb a obstarala oblečenie do hôr, kde im úkryt vyhĺbil jej muž Jozef (ten získal ocenenie už v roku 1994).
Keby nebolo jednej statočnej ženy, ani ja, ani moja sestra by sme ako deti nepochybne po deportácii do nacistického koncentračného tábora neprežili, prízvukuje Denisa Nikodemová (rodená Rosenthalová). Rozhovor s ňou si prečítajte vo štvrtkovom vydaní denníka Pravda.