„Podľa slov predsedu Národnej rady SR Andreja Danka Slovensko, žiaľ, dospelo do takého stavu, že je takýto zákon nevyhnutný. Navyše ten návrh sa má rozšíriť aj o komentáre a glosy,“ povedal Kostelník. Pôjde pritom o komentáre publikované v médiách, nie o „slobodné komentáre, ktoré sú na internete,“ dodal.
„Inde vo vyspelých štátoch alebo v Európskej únii je podľa slov predsedu tento zákon samozrejmosťou,“ povedal ďalej Kostelník. Na novinársku otázku, či ide o tvrdenie založené na vyjadrení predsedu NR SR alebo vychádzajúce z tlačových zákonov viacerých krajín, hovorca predsedu parlamentu dodal, že vychádza z informácií, ktoré sú jemu dostupné.
Poslanci strany Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž chcú novelou tlačového zákona opätovne zaviesť právo na odpoveď ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008. Ako píšu v dôvodovej správe k návrhu novely, „týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona. Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky.“
Podľa návrhu „ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur. Nárok na primeranú peňažnú náhradu možno uplatniť na súde“. Navrhujú, aby novela platila od 1. mája tohto roka.
Zákon z roka 2008 kritizovala nielen opozícia, ale aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie. Na protest proti zákonu z dielne vtedajšej vládnej koalície (Smer, SNS a ĽS-HZDS) vyšli slovenské denníky v marci 2008 s vybielenými titulnými stranami.
S novelou nesúhlasí ani šéfredaktorka Pravdy
"Nesúhlasíme so zmenou tlačového zákona, opätovné zavedenie automatickej odpovede pre politikov je uplný nezmysel. Považujeme to za zásadný zásah do slobody médií a za snahu politikov ovplyvňovať obsah médií. Je to neprijateľná a nebezpečná politická iniciatíva, ktorá poškodzuje nielen médiá ale celú spoločnosť,” povedala šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková.
Aktuálny návrh novely tlačového zákona označil za jednoznačný krok späť člen Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) a Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry. Tvrdí, že médiá v súčasnosti dávajú politikom pri článkoch, ktoré sa ich môžu týkať, dostatok možností sa vyjadriť a “právo vyjadrovať sa ešte dodatočne je preto bezpredmetné“. Podľa Múdreho ide o návrat „k smeráckemu zákonu z roku 2008. Ako ďalej pripomenul Múdry, v roku 2011 sa po dlhých rokovaniach na ministerstve kultúry dohodli novinári, vydavatelia, zástupcovia ministerstva kultúry a mediálni právnici na novele, „ktorá možné bezhraničné zasahovanie politikov do médií cez paragrafy o práve na odpoveď a opravu upravila podľa medzinárodných štandardov. Zákon novelizovaný v roku 2011 bol medzinárodne hodnotený ako moderný a zodpovedajúci dobe“.