„Zásadne nesúhlasíme s medializovaným vyjadrením ministerstva školstva, že všetky takto vzniknuté náklady majú znášať zriaďovatelia aj v prípade základných škôl,“ tvrdí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Štát podľa neho v plnom rozsahu zabezpečuje financovanie mzdových a prevádzkových nákladov základných škôl. „A teda je povinnosťou štátu vykryť aj náklady škôl ako zamestnávateľov na tzv. rekreačné poukazy ich zamestnancov,“ mieni Sýkora.
Financovanie základných škôl je viacúrovňové, štátny rozpočet hradí mzdy a učebné pomôcky, zvyšok je v kompetencii obcí a miest.
Školy nedisponujú finančnými prostriedkami na rekreačné príspevky, a na druhej strane tu existuje zákon, ktorý im to prikazuje.Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku
Riaditelia sa obávajú, že výdavky na rekreačné poukazy môžu ukrojiť z peňazí, ktoré boli pôvodne určené na technické vybavenie a nákup nových pomôcok. „Odkedy to vzniklo, pokúšam sa zisťovať, odkiaľ na to peniaze budú, no nikto mi nevie napísať ,polopatistickú' odpoveď. Písal som aj dva otvorené listy ministerke školstva. Zriaďovateľ má na starosti veľa škôl, v našej mestskej časti sa starajú o rekonštrukcie škôl, pomáhajú nám v rámci možností, zaťažiť ich ďalším nákladom je aj pre nich zložité," poznamenal Ján Papuga, riaditeľ Základnej školy s materskou školou na Riazanskej ulici v Bratislave.
Školský rezort oponuje, že príspevky na rekreáciu školy neohrozia. „Z celkového počtu 1¤623 základných škôl s právnou subjektivitou je 175, teda necelých 11 percent, ktoré majú evidovaných fyzicky viac ako 50 zamestnancov. V prípade stredných škôl je to z počtu 236 spolu 53 škôl, teda necelých 22,5 percenta," argumentuje ministerstvo.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman vidí zavedenie poukazov ako problémové. „Rozpočty väčšiny škôl sú aj bez týchto výdavkov mimoriadne napäté, a ak zriaďovatelia alebo ministerstvá nenájdu na ich pokrytie dostatočné zdroje, potom sa bude v školách šetriť na základnej prevádzke a potrebách žiakov,“ poznamenal. Crmoman si myslí, že ak si poukazy učitelia na pracoviskách vybojujú, vezme sa im inde, napríklad na osobných príplatkoch. „Iná, bohužiaľ na mnohých školách veľmi pravdepodobná cesta je, že učitelia podľahnú tlaku vedenia školy a nebudú si uplatňovať nároky, ktoré im vyplývajú zo zákona,“ dodal Crmoman.
„Nie je nám známe, z akých finančných prostriedkov sa budú rekreačné poukazy hradiť. Ak to máme hradiť z prostriedkov školy, tak na to peniaze nemáme. Naša škola má viac ako 80 zamestnancov, neviem si predstaviť, že by som mala splniť zákonný nárok všetkých. Školu by to ročne stálo 22-tisíc eur, a to je nemysliteľné," konštatovala riaditeľka Základnej školy Janka Matúšku v Dolnom Kubíne Mária Andrisová. „Myšlienka prispievať na regeneráciu pracovnej sily je výborná, ale treba ju podporiť aj finančnými prostriedkami," doplnila riaditeľka.
Zákon prikazuje niečo, na čo školy nemajú
Situáciu vidí vážne Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. „Školy nedisponujú finančnými prostriedkami na rekreačné príspevky, a na druhej strane tu existuje zákon, ktorý im to prikazuje," poukazuje na rozpor Ondek. Zároveň upozornil, že minister financií Peter Kažimír (Smer) na zasadaní hospodárskej rady vyhlásil, že v štátnom rozpočte je na legislatívne zmeny v roku 2019 vyčlenených 400 miliónov eur. „Za legislatívnu zmenu považujeme aj financovanie príspevku zamestnancov na rekreácie. Koaličná rada by mala preto tento problém vyriešiť," vyzýva Ondek. Riešenie vidí v osobitnej štátnej dotácii.
Ministerstvo financií však takémuto riešeniu naklonené nie je. „Tento a budúci rok pôjdu na odmeňovanie zamestnancov štátnej a verejnej správy dve miliardy eur navyše. Dúfame, že za dodatočné peniaze daňových poplatníkov sa adekvátne zvýši aj kvalita služieb týchto inštitúcií. Ďalšie peniaze musia subjekty štátnej a verejnej správy ušetriť, najmä zefektívnením svojho fungovania," uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.
Príspevok nie je automatický, zamestnanci oň musia požiadať. Dosiahnuť môže maximálnu výšku 275 eur, pričom zamestnancom bude uhrádzaných len 55 percent ich výdavkov na rekreáciu. Príspevok môžu využívať len na pobyty v rámci Slovenska s minimálnou dĺžkou dve noci. Táto podmienka bola stanovená s cieľom podporiť cestovný ruch a chuť ľudí dovolenkovať doma.
Nárok na príspevok majú len tí pracovníci, ktorí pre firmu odrobili aspoň dva roky. Ak ide zamestnanec na pobyt spolu so svojou rodinou, má právo na uhradenie aj týchto výdavkov, maximálna suma príspevku sa však v tomto prípade nemení.