VIDEO: Je to o politike, vyhlásil Fico pred ústavnoprávnym výborom

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov bude pokračovať vo štvrtok od rána. Poslancom sa má predstaviť ďalších 14 kandidátov. Prvých 12 vypočuli v stredu.

Vo štvrtok sa majú predstaviť Martina Jánošíková, Kajetán Kičura, Karol Kovács, riaditeľka Centra právnej pomoci Eva Kováčechová, poslanec NR SR Peter Kresák, Štefan Kseňák, Lucia Kurilovská, Miloš Maďar, Pavol Malich, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Peter Molnár a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner. Kresák je aj členom ústavnoprávneho výboru, na jeho aktuálnom rokovaní sa však nezúčastňuje vzhľadom na svoju kandidatúru. Nechce hodnotiť svojich protikandidátov.

VIDEO: Pozrite si, ako Fico hovorí o politickom pozadí, ktoré súvisí s voľbou ústavných sudcov.

Robert Fico vystúpil na základe abecedného poradia ako siedmy kandidát. Na úvod povedal, že by rád zvýraznil politický charakter aktuálneho diania. „Pokúšame sa vytvoriť obraz, že tvorba ústavného súdu nemá nič s politikou. Klameme samých seba,“ povedal Fico. Dodal, že tento politický akt je taký silný, že v zahraničí vznikla tradícia, že súčasťou ÚS sú aj bývalí politici. „Nerobme obraz, že ak na Slovensku zvýrazňujeme politický charakter tvorby ÚS, robíme niečo zlé,“ povedal Fico.

Expremiér upozornil aj na hrozbu nezvolenia dostatočného počtu kandidátov. Dodal, že keď prezident Andrej Kiska avizuje, že che mať politickú stranu, treba hovoriť o tom, že teraz si vyberie sudcov aj vedenie ÚS. Ide tak podľa jeho slov o politické rozhodnutie. Fico tiež zdôraznil, že urobí všetko preto, aby mal Kiska dosť kandidátov, z ktorých vyberie deväť nových sudcov.

Fico považuje za prirodzené, že sa uchádza o funkciu ústavného sudcu. Vyhlásil, že urobí všetko preto, aby ústavný súd bol kreovaný touto Národnou radou SR. Hovoril tiež o svojej práci, kde sa venoval téme trestu smrti, spomenul, že bol trikrát predsedom slovenskej vlády a ďalšie svoje skúsenosti.

Uviedol zároveň, že nepovažuje za správne pokusy diskvalifikovať z voľby politikov, ktorí tvorili zákony, s ktorými sa ústavný súd nestotožnil.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

vypocutie kandidatov na ustavnych sudcov, Fico, Kandidát na sudcu Ústavného súdu SR Robert Fico počas vypočutia kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Na otázku Stanislava Gaňu, ktorý zastupuje prezidenta, čo ho mrzí, prípadne, čo ľutuje, odpovedal: „V profesionálnom živote ma zaujímala téma obhajoby obetí trestných činov. Mal som aj prípady, ktoré boli veľmi citlivé. Mrzí ma, že potom som nemal na tieto veci viac času,“ povedal Fico s tým, že má oprávnenie zastupovať aj obete vojnových zločinov.

Ako chce zabezpečiť apolitickosť a prípadný konflikt záujmov, ak bude musieť rozhodovať o zákonoch, ktoré sám predkladal alebo o osobách, ktoré sú mu blízke, opýtal sa Fica Boris Kollár (Sme rodina). Podľa Fica je úplne normálne, že sú dnes bývalí politici v ústavných orgánoch demokratických krajín. Ako príklad uviedol Francúzsko, Nemecko, Rakúsko či Česko.

Alojz Baránik (OĽaNO) sa Fica opýtal na prípad Hedvigy Malinovej. Vyčítal mu, že z nej pred kamerami ako obete trestného činu urobil páchateľku. Fico reagoval tak, že stále môže podať sťažnosť a preto to nebude komentovať.

Existuje na Slovensku právna rovnosť?

Miroslav Beblavý (nezaradený) sa Fica pýtal aj na jeho výrok o tom, že Slovensko nie je právny štát. „Existuje skutočná rovnosť pred zákonom? Ja tvrdím, že neexistuje,“ povedal Fico s tým, že je rozdiel medzi tým, kto má peniaze na právnika a tým, kto nemá.

Zároveň poukázal, že nikomu neprekáža výrok prezidenta Andreja Kisku, ktorý označil Slovensko za mafiánsky štát. "To je dvojaký meter,“ dodal Fico.

Foto: SITA, Branislav Bibel

ÚSTAVNÝ SÚD: Vypoèutie kandidátov Zľava členovia Ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Marosz a Miroslav Beblavý počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR k vypočutiu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.

Bývanie v Bonaparte

Opoziční poslanci sa Fica pýtali aj na jeho bývanie v komplexe Bonaparte, ktorý patrí podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi. „Nechajte moje bývanie na mňa, je to naozaj moja vec“ odvetil na otázku o možnom sťahovaní do Košíc na východe Slovenska, kde „nič nie je“.

Opozícia expremiérovi vyčítala aj jeho konšpiračné vyjadrenia o Georgeovi Sorosovi po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Fico sa nezúčastní na voľbe kandidátov

Predseda Smeru a expremiér sa nezúčastní na voľbe kandidátov na ústavných sudcov v parlamente a nebude teda za seba hlasovať. „Nebolo by to dobré,“ povedal pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Vyhlásil tiež, že nie je súčasťou žiadnej politickej dohody.

Odpovedal tak na otázku Beblavého, či je Fico súčasťou dohody na zvolenie kandidátov v parlamente. Fico zopakoval, že ústavný súd je kreovaný politicky a politické strany budú hrať hry pri výbere kandidátov. „Hľadajme rovnováhu medzi záujmami väčšiny a menšiny v Národnej rade a prezidentom SR,“ podotkol. Rovnako uviedol, že je normálne, ak sú v ústavných orgánoch politici, odvolával sa na skúsenosti zo zahraničia.

Podmienka 15 rokov praxe

Považujem za smiešne a trápne, aby niekto spochybňoval moju kvalifikáciu na ústavného sudcu, povedal Fico v reakcii na otázku Ondreja Dostála z klubu SaS, či má potrebnú 15-ročnú právnickú prax. „Trvám na tom, že nespĺňate podmienky,“ vyhlásil Dostál. Fico uviedol, že je na výbore, aby určil, kto spĺňa a nespĺňa podmienky na kandidatúru.

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (nezaradená) sa Fica pýtala, čo urobí pre to, aby jeho osobnosť neznižovala dôveryhodnosť inštitúcie, a aby nepolarizoval spoločnosť, keďže je osobnosť rozdeľujúca spoločnosť. Podľa Fica je dobré, aby v ústavných orgánoch boli ľudia, ktorí majú nielen odbornú, ale aj politickú skúsenosť. Zároveň uviedol, že berie na vedomie, že Žitňanská ho voliť nebude.

Postoj k interrupciám

Fico tiež zopakoval svoj laický postoj k otázke interrupcií. „Dnešná právna úprava je kvalitná a bol by som rád, aby taká zostala,“ poznamenal a zdôraznil, že nejde o jeho právny odborný názor. Odpovedal aj na otázky ohľadom adopcií detí homosexuálnymi pármi. „Adopciu detí homosexuálmi považujem za malú zvrátenosť,“ vyhlásil. Je však za to, aby sa párom rovnakého pohlavia pomohlo v praktickom živote, napríklad pri nakladaní s majetkom alebo pri informovaní sa o zdravotnom stave.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov

Fotogaléria 29 fotiek

+26

Výbor vypočul právničku Fillovú

Po hodinovej obednej prestávke pokračoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR od 15.00 hod vo vypočúvaní kandidátov na ústavných sudcov. Prvá na rad prišla právnička Dagmar Fillová, ktorá v súčasnosti pôsobí v Kancelárii prezidenta SR. Ako povedala, jej skúsenosti budú prínosom pri rozhodovaní Ústavného súdu SR.

Otázku, či je možné nejakým spôsobom limitovať právo na život či právo na ochranu verejného zdravia, by bolo treba najprv preskúmať, zamýšľa sa kandidátka.

Úlohou ústavného sudcu pri rozhodovaní je podľa Fillovej schopnosť posúdiť, ktoré právo alebo ktorá ústavná hodnota má prednosť pred druhým právom alebo ústavnou hodnotou. „Pri interrupciách sa rozprávajme o práve na život, zahrnula by som tam aj právo na ochranu verejného zdravia. Treba skúmať, či je možné nejakým spôsobom limitovať tieto práva, bolo by potrebné, aby tieto práva prešli testom proporcionality, aby bola dosiahnutá vyváženosť v týchto veciach,“ priblížila.

Pojem registrovaných partnerstiev podľa Fillovej v rámci Európskej únie existuje, zatiaľ je však táto téma ponechaná na členské štáty. „Táto otázka sa môže stať povinnosťou pre členské štáty. Otázka je, či bude môcť ústavný súd v budúcnosti tieto otázky riešiť,“ uviedla.

Na tému odškodnenia politických väzňov Fillová odpovedala, že pokiaľ ide o snahu o určité zadosťučinenie, zatiaľ neexistuje právny základ na tieto otázky.

Fulcová poslala list

Kandidátka na ústavnú sudkyňu Eva Fulcová sa poslancom predstavila listom, na vypočúvanie sa totiž nemohla dostaviť pre vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali jej hospitalizáciu. V liste, v ktorom odôvodňovala svoju kandidatúru, uviedla, že ústavný súd považuje za najdôležitejší orgán ochrany ústavnosti.

Je presvedčená, že na ústavnom súde by mali mať nezastupiteľné miesto aj sudcovia všeobecných súdov. Tvrdí, že ak by bola zvolená, bola by prínosom pre ústavný súd. Dodáva, že sudca ústavného súdu by nemal podliehať tlakom, politickým ani verejným. Zároveň zdôraznila, že nebola nikdy disciplinárne stíhaná ani nemá žiadne kontroverzné rozhodnutie. „Rozhodovala by som nestranne a nezávisle s dôrazom na ochranu základných práv a slobôd,“ dopĺňa v liste.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

vypocutie kandidatov na ustavnych sudcov, Vypočutie kandidátov na ústavných sudcov.

Alojz Baránik z SaS považuje Fulcovú za nevhodnú kandidátku a je presvedčený, že neúčasťou na verejnom vypočutí sa diskvalifikovala z voľby. „Prišiel aj pán Fico, ktorý bol terčom nepríjemných otázok,“ uviedol Baránik. Fulcová podľa Baránika patrí k sudcom, pre ktorých súdy nemajú veľkú dôveru verejnosti. Myslí si, že Fulcová nechcela prísť na vypočutie, aby nemusela odpovedať na nepríjemné otázky.

„Nie som za to, aby sme pre jedného kandidáta rozširovali počet dní na vypočutie,“ uviedol predseda výboru Róbert Madej v reakcii na návrh, aby kandidátku vypočuli inokedy. Odmieta svojvoľnú neúčasť na vypočutí, ale nemyslí si, že je to Fulcovej prípad. „Nemám dôvod neveriť štandardnej péenke. Vaše konštrukcie považujem za dohady,“ doplnil.

Gerbery o homosexuálnych manželstvách: Všetci sme si rovní

Všetci ľudia sú si rovní, uviedol kandidát na ústavného sudcu Boris Gerbery pri stredajšom vypočúvaní v ústavnoprávnom parlamentnom výbore. Odpovedal tak na otázku o homosexuálnych manželstvách.

„Všetci ľudia sme nejakí a všetci sme si rovní. Ťažko mi je k tomu sa teraz vyjadriť,“ uviedol. Myslí si, že by nemal na tieto otázky odpovedať pre prípad jeho zvolenia za ústavného sudcu. „Je možné, že táto otázka by bola nastolená na ústavnom súde a preto by som sa nemal k týmto otázkam vyjadrovať,“ podotkol.

Foto: SITA, Branislav Bibel

ÚSTAVNÝ SÚD: Vypoèutie kandidátov Atmosféra počas zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR k vypočutiu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.

Ďalší sa predstavil poslancom Radovan Hrádek. „Chcem, aby sa Slovensko stalo dokonalým právnym štátom,“ vyhlásil. Ústavný súd je podľa jeho slov štvrtou mocou.

Jankovská: ÚS by mal byť v niektorých rozhodnutiach zdržanlivejší

Ústavný súd by mal byť v niektorých svojich rozhodnutiach zdržanlivejší, nemal by sa stavať do úlohy zákonodarcu. Vyhlásila to kandidátka na ústavnú sudkyňu a v súčasnosti štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská.

„Zastávam skôr zásadu sebaobmedzovania v prípade ústavného súdu,“ uviedla Jankovská a doplnila, že je nutné, aby bolo plénum ústavného súdu zložené z rôznych právnických profesií.

Foto: SITA, Martin Medňanský

jankovská Kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu Monika Jankovská.

Kandidátka vysvetľovala pred výborom aj svoje podanie diskriminačnej žaloby či otázky týkajúce sa toho, že jej spolupracovníčka pojednávala v prípade kauzy zmeniek, kde figuruje aj osoba Mariana K. Jankovská sa v tomto prípade odvolávala na automatické prideľovanie spisov. Vylúčila tiež, že by v súvislosti s výkonom svojej funkcie prijala úplatok.

Jankovská nechcela odpovedať na otázky týkajúce sa partnerstiev osôb rovnakého pohlavia či interrupcií, keďže podľa nej môžu byť predmetom ústavného prieskumu. Podľa vlastných slov nechce dopredu prejudikovať.

Verejné vypočutie odštartoval Drgonec

Emeritný ústavný sudca Ján Drgonec, ako sám uviedol, sa ústavnému právu venuje celý svoj život a už na Ústavnom súde SR pôsobil. Počas svojho pôsobenia na súde čelil aj útoku, keď mu chceli do osobného automobilu nainštalovať neznámi muži nástražný výbušný systém.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

kandidati na sudcu, Drgonec Kandidát na sudcu ÚS Ján Drgonec.

„Myslím si, že ústavné právo je ťažiskom pôsobenia na Ústavnom súde SR. Týmto právnym odvetvím sa zaoberám prakticky celý svoj život,“ uviedol na úvod Drgonec. Odpovedal aj na otázku z prezidentovej kancelárie o tom, čo by robil, ak by sa pri jeho pôsobení na ústavnom súde objavili politické tlaky na rozhodovanie.

„Zažil som najextrémnejší možný tlak, keď som pôsobil ako spravodajca senátu a mal som pripravený nález o konkrétnom zákone. Môj sused zrejme vyrušil a zároveň odplašil dvoch mužov, ktorí sa mi snažili do auta nainštalovať výbušný systém. Tento prípad nikdy nebol vyšetrený, ale mám za to, že za tým mohli byť vtedajšie politické špičky,“ odpovedal Drgonec. Podľa vlastných slov vie zaručiť odolávanie politickým dohodám či návrhom aj v budúcnosti, ak by bol zvolený.

Slovenská ústava podľa Drgonca nie je dokonalá. „Ústava vznikla značne narýchlo, lebo bolo potrebné nejakú ústavu mať. Vyjadruje isté nedokonalosti,“ uviedol.

Drgonec by povolil manželstvá homosexuálov, avšak nesúhlasí s tým, aby tieto osoby vychovávali deti. „Výchova detí v neštandardnom prostredí, to sa mi zdá príliš odvážne, hoci možno som príliš skostnatený,“ doplnil.

Javorček: Neviem tolerovať klamstvo a nespravodlivosť

Kandidát na ústavného sudcu Martin Javorček sa cíti slobodný a nezávislý. Nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť. Hovoril to poslancom v závere stredajšieho vypočúvania v parlamentnom ústavnoprávnom výbore. Vypočúvanie bude pokračovať vo štvrtok, poslancov čaká ďalších 14 kandidátov.

Foto: TASR, Martin Baumann

javorček Kandidát na post ústavného sudcu Martin Javorček počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR.

Javorček si myslí, že v pléne ústavného súdu dnes chýbajú niektoré názory. „Mali by tam zaznievať, v rámci vyvažovania hodnôt, aj názory, ktoré ľudia v justícii či poslanci nikdy nepočuli. Názory, ktoré som ja ako advokát zažil,“ povedal Javorček.

V súvislosti s právami homosexuálov uviedol, že treba oddeliť pojem registrované partnerstvo od pojmu manželstvo. Adopcie detí pármi rovnakého pohlavia si v súčasnosti nevie predstaviť.

Na ÚS by podľa Duditša mali byť sudcovia, ktorí nerozhodujú svojvoľne

Na Ústavnom súde SR by mali byť sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Ladislav Duditš, ktorý sa v stredu predstavil parlamentnému ústavnoprávnemu výboru na verejnom vypočutí.

Zrušenie Mečiarových amnestií je podľa Duditša rozhodnutá vec, ale budú zrejme ešte debaty o tom, či to bolo ústavne najčistejšie a najideálnejšie riešenie.

Duditš neodpovedal na otázky o manželstvách homosexuálnych párov či gendrovej ideológii. Tvrdí, že odpovedať nemôže, lebo ako sudca musí byť v týchto otázkach zdržanlivý.

Svoje väzby Duditš nepovažuje za prekážku vo výkone funkcie ústavného sudcu. Vo svojom prejave tiež zdôraznil, že v justícii prežil celý svoj profesionálny ži­vot.

Pokiaľ ide o obsadenie ústavného súdu, myslí si, že by v ňom mali byť odborníci z rôznych oblastí. Myslí si, že je pripravený stať sa ústavným sudcom.

Ústava SR podľa Dulaka nechráni právo ženy nad právo dieťaťa

Kandidát na ústavného sudcu Anton Dulak si myslí, že Ústava SR nie je nastavená tak, aby chránila právo ženy nad právo dieťaťa.

Vo svojom vystúpení pred parlamentným ústavnoprávnym výborom uviedol, že sa zaoberal aj otázkou, či by nemali byť práva párov rovnakého pohlavia rozšírené na práva v oblasti dedenia majetku či sprístupňovania lekárskych záznamov.

Dulak sa podľa svojho motivačného listu venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve.

Na otázku exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (nezaradená), či by posudzoval ústavnosť takého ústavného zákona, ktorý by bol v rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, Dulak odvetil, že napadnutie nálezu ústavného súdu je možné podľa jedného ustanovenia ústavy, no je v ústavnom práve vnímané ako výnimka.

Duľa: Trest smrti nemá byť otázka pomsty

Trest smrti nemá byť otázka pomsty. Uviedol to kandidát na ústavného sudcu Libor Duľa pri predstavení sa ústavnoprávnemu výboru parlamentu počas stredajšieho verejného vypočutia.

Zdôraznil, že trest smrti sa nepripúšťa a nevidí priestor v blízkej budúcnosti na zmenu. Odpovedal na otázku Ľuboša Martináka zo Smeru o treste smrti napríklad v prípade viacnásobných vráž­d.

„Európska únia dospela k záveru, že z pozície trestu nemá spoločnosť siahnuť na život. Trest smrti je preto neprípustný a myslím si, že nie je v dohľadnej dobe perspektíva na zmenu,“ doplnil Duľa.

V súvislosti s registrovanými partnerstvami a adopciami detí pármi rovnakého pohlavia povedal, že to nie je súčasť nášho právneho poriadku. „Nemal by som vyjadrovať názor, či to je vhodné alebo nie,“ doplnil. Duľa odpovedal aj na otázku, či bol členom KSČ. Vyhlásil, že nie.

Ďuriš: Pôsobenie mimo právnej oblasti nie je mojou nevýhodou

Dvaapolročné pôsobenie mimo právnej oblasti nepovažuje kandidát na ústavného sudcu Michal Ďuriš za nevýhodu. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom uviedol, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa venuje aj právnym otázkam.

Členov výboru tiež zaujímalo, či je jeho miesto v predstavenstve poisťovne politickou nomináciou. „Toto miesto mi ponúkol exminister Tomáš Drucker, je to jediný politik, s ktorým som o tejto ponuke komunikoval, považujem sa za nestraníckeho nominanta,“ odpovedal Ďuriš.

V prípade zvolenia za ústavného sudcu by Ďurišovou najväčšou osobnou výzvou bola snaha dosiahnuť jednotnosť rozhodovania ústavného súdu. „Aby nedochádzalo k tomu, že takmer v totožných veciach rozhodujú senáty ústavného súdu odlišne,“ dodal.

V oblasti registrovaných partnerstiev a adopcie detí homosexuálmi zmeny neočakáva. „Ak by som bol sudcom ústavného súdu, musel by som sa riadiť ústavou. Myslím si, že súčasné znenie ústavy tak, ako sú v nej obsiahnuté tieto otázky, takéto situácie nepripúšťa,“ uzavrel Ďuriš.

Fiačan: Pre verejný záujem by mal sudca ÚS vedieť vysvetliť rozhodnutia

Kandidát na ústavného sudcu Ivan Fiačan je prívržencom otvorenosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti. Uviedol to počas vypočúvania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady (NR) SR.

„Všetky rozhodnutia ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia,“ doplnil Fiačan k téme otvorenosti ÚS.

Fiačan je podľa vlastných slov činným advokátom a nikdy nebol členom politickej strany.

V otázke registrovaných partnerstiev Fiačan rešpektuje súčasný stav. „Musím vychádzať len z platnej úpravy v ústave, kde naša ústava pozná len manželstvo muža a ženy a to isté, čo sa týka adopcie detí. Za súčasnej situácie neostáva nič iné, len rešpektovať súčasný stav. Vo všeobecnosti je moje vnútorné nastavenie také, že akékoľvek práva sa odvíjajú od práva jednotlivca,“ do­dal.

Kresák sa na vypočúvaní nezúčastňuje

Poslanec Národnej rady SR Peter Kresák (Most-Híd) sa nezúčastňuje ako člen ústavnoprávneho výboru na vypočúvaní kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Tiež totiž kandiduje za sudcu a nechce preto vypočúvať a hodnotiť svojich protikandidátov. Oznámil to v úvode zasadnutia výboru. Kresáka bude výbor tiež vypočúvať.